Pekné popoludnie!
streda 6. novembra 2024

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Svätý mučeník Arefa a 4299 spoločníci (523)
ZAJTRA sviatok má Svätí mučeníci a notári Markián a Martyrios (355)

sviatok má Náš otec svätý Pavol Vyznávač, konštantínopolský arcibiskup (350)
ZAJTRA sviatok má Tridsiati traja svätí mučeníci z Melitíny. Náš prepodobný otec Lazár Divotvorca, ktorý sa postil na vrchu Galésion (1053)

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Otázka

„Sláva Isusu Christu! Chcela som sa opýtať od koho vlastne vznikli gréckokatolíci a čo ich viedlo k založeniu vlastnej cirkvi. Vopred ďakujem.“

Tina

Odpoveď

Milá Tina

„S gréckokatolíkmi je to v krátkosti takto. V jedenástom storočí sa od jednej kresťanskej Cirkvi, ktorú tvorilo niekoľko patriarchátov, formálne aj neformálne oddelil rímsky patriarchát. Od tej doby členov rímskeho patriarchátu vnímame ako rímskych katolíkov a členov tých miestnych kresťanských Cirkví, ktorí zostali pri pôvodnej viere, ako pravoslávnych (alebo ortodoxných, čiže správne sláviacich Boha v duchu pôvodnej viery a tradície). Po oddelení rímskeho patriarchátu sa medzi katolíkmi a pravoslávnymi prerušilo spoločné prijímanie svätých tajín. Príčinou bol nielen rozkol, ale najmä to, že rímsky patriarchát začal vytvárať nové učenia, meniť bohoslužby, odstraňovať pôsty a zavádzať rôzne novoty (prijímanie bez Christovej Krvi, zákaz ženatých kňazov a ďalšie). Postupne sa čoraz viac menil celkový duch jeho života a činnosti. Biskup, ktorý stál na jeho čele, sa vyhlásil za hlavu Cirkvi a začal vytvárať tlak, aby sa jeho vedeniu a jedinej autorite podriadili všetky ostatné patriarcháty. V ich členoch už nechcel vidieť sebe rovnocenných pastierov, bratov a sestry. Keďže členovia ostatných patriarchátov sa nechceli dobrovoľne podriadiť násilnej a formálnej autorite Ríma, rímski katolíci začali hľadať spôsoby, ako si podrobiť všetkých kresťanov najprv aspoň formálne a úradne a následne na to aj ideologicky. Za týmto účelom začali vykonávať pokusy o uzatvorenie takzvanej únie s Rímom, čiže zjednotenia s rímskym pápežom. Boli to pokusy o úniu na sneme v meste Lyon v roku 1274, vo Ferare a Florencii v rokoch 1438-1439, v meste Brest v roku 1596, v Užhorode v roku 1646 a ďalšie. Na naše územie mala najväčší vplyv takzvaná Užhorodská únia z roku 1646, pri ktorej sa s Rímom údajne zjednotilo 63 pravoslávnych kňazov východného Slovenska a Užhorodskej oblasti. Títo kňazi spolu s ich veriacimi sa od vtedy začali úradne nazývať gréckokatolíci na pokyn panovníčky Márie Terézie, aby si zvykali na pomenovanie katolíci pri zachovaní gréckeho – východného obradu, ktorý katolíci boli ochotní čiastočne trpieť. Dokument z tejto únie je však pochybný, pretože bol vytvorený až o šesť rokov neskôr, obsahoval iba šesť podpisov a za rok únie sa v ňom uvádza iný rok (1649). Mnohé historické fakty nás nútia silne pochybovať o vedomom prijímaní únie naším národom a kňazmi v tej dobe. Historické fakty svedčia skôr o tom, že presadzovanie vstupu do únie s Rímom bez návratu rímskej cirkvi k pôvodnej viere sa stretlo s rozhodným odmietaním zo strany nášho duchovenstva aj veriaceho národa až na malé výnimky. Únia sa presadzovala iba veľmi pomaly a vo väčšom množstve až neskôr a aj to iba formálne. O gréckokatolíckej viere dlho svedčili iba úradné pečate a dokumenty. Zbožné tradície a neraz aj viera ľudí, ktorí boli formálne považovaní za gréckokatolíkov, bola donedávna veľmi blízka pravosláviu. Prakticky až v polovici dvadsiateho storočia sa z politických príčin začali objavovať na východnom Slovensku gréckokatolíci nepriateľsky naladení voči pravosláviu. Dnes mám dojem, že toto nepriateľské naladenie opäť pomíňa a nezriedka je možné stretnúť gréckokatolíkov, ktorí sa vyznačujú úprimným vzťahom a láskou k svojej kedysi vlastnej pravoslávnej Tradícii, obradom a duchovnosti. Úprimne a nezištne sa teším tomu, že niektorí ľudia opäť nachádzajú vzťah k pravdivej a asketickej duchovnosti, pravde a jeden k druhému navzájom. Myslím si, že aj dnes sú mnohí gréckokatolíci gréckokatolíkmi len z historických a vonkajších príčin a skôr z nedorozumenia, než z presvedčenia. Kiež by ich dobré rozpoloženie a vnútorná zbožnosť našla svoje vyjadrenie aj v praktických skutkoch pre dobro nášho kedysi spoločného pravoslávia, pre obnovenie horlivej a evanjeliovej zbožnosti a spásu nášho národa.“

S láskou v Christu

jerej Štefan Pružinský, ml.
9. september 2009



Untitled Document