Dobrý večer!
pondelok 17. júna 2019

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Náš otec svätý Mitrofan, konštantínopolský patriarcha (325-326)
ZAJTRA sviatok má Svätý jeromučeník Dorotej, týrsky biskup

sviatok má Mučeníci Manuel, Savel a Izmael (362)
ZAJTRA sviatok má Mučeníci Leontios, Ipatios, Theodulos (70-79)

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Otázka

„Sláva Isusu Christu! Chcela som sa opýtať od koho vlastne vznikli gréckokatolíci a čo ich viedlo k založeniu vlastnej cirkvi. Vopred ďakujem.“

Tina

Odpoveď

Milá Tina

„S gréckokatolíkmi je to v krátkosti takto. V jedenástom storočí sa od jednej kresťanskej Cirkvi, ktorú tvorilo niekoľko patriarchátov, formálne aj neformálne oddelil rímsky patriarchát. Od tej doby členov rímskeho patriarchátu vnímame ako rímskych katolíkov a členov tých miestnych kresťanských Cirkví, ktorí zostali pri pôvodnej viere, ako pravoslávnych (alebo ortodoxných, čiže správne sláviacich Boha v duchu pôvodnej viery a tradície). Po oddelení rímskeho patriarchátu sa medzi katolíkmi a pravoslávnymi prerušilo spoločné prijímanie svätých tajín. Príčinou bol nielen rozkol, ale najmä to, že rímsky patriarchát začal vytvárať nové učenia, meniť bohoslužby, odstraňovať pôsty a zavádzať rôzne novoty (prijímanie bez Christovej Krvi, zákaz ženatých kňazov a ďalšie). Postupne sa čoraz viac menil celkový duch jeho života a činnosti. Biskup, ktorý stál na jeho čele, sa vyhlásil za hlavu Cirkvi a začal vytvárať tlak, aby sa jeho vedeniu a jedinej autorite podriadili všetky ostatné patriarcháty. V ich členoch už nechcel vidieť sebe rovnocenných pastierov, bratov a sestry. Keďže členovia ostatných patriarchátov sa nechceli dobrovoľne podriadiť násilnej a formálnej autorite Ríma, rímski katolíci začali hľadať spôsoby, ako si podrobiť všetkých kresťanov najprv aspoň formálne a úradne a následne na to aj ideologicky. Za týmto účelom začali vykonávať pokusy o uzatvorenie takzvanej únie s Rímom, čiže zjednotenia s rímskym pápežom. Boli to pokusy o úniu na sneme v meste Lyon v roku 1274, vo Ferare a Florencii v rokoch 1438-1439, v meste Brest v roku 1596, v Užhorode v roku 1646 a ďalšie. Na naše územie mala najväčší vplyv takzvaná Užhorodská únia z roku 1646, pri ktorej sa s Rímom údajne zjednotilo 63 pravoslávnych kňazov východného Slovenska a Užhorodskej oblasti. Títo kňazi spolu s ich veriacimi sa od vtedy začali úradne nazývať gréckokatolíci na pokyn panovníčky Márie Terézie, aby si zvykali na pomenovanie katolíci pri zachovaní gréckeho – východného obradu, ktorý katolíci boli ochotní čiastočne trpieť. Dokument z tejto únie je však pochybný, pretože bol vytvorený až o šesť rokov neskôr, obsahoval iba šesť podpisov a za rok únie sa v ňom uvádza iný rok (1649). Mnohé historické fakty nás nútia silne pochybovať o vedomom prijímaní únie naším národom a kňazmi v tej dobe. Historické fakty svedčia skôr o tom, že presadzovanie vstupu do únie s Rímom bez návratu rímskej cirkvi k pôvodnej viere sa stretlo s rozhodným odmietaním zo strany nášho duchovenstva aj veriaceho národa až na malé výnimky. Únia sa presadzovala iba veľmi pomaly a vo väčšom množstve až neskôr a aj to iba formálne. O gréckokatolíckej viere dlho svedčili iba úradné pečate a dokumenty. Zbožné tradície a neraz aj viera ľudí, ktorí boli formálne považovaní za gréckokatolíkov, bola donedávna veľmi blízka pravosláviu. Prakticky až v polovici dvadsiateho storočia sa z politických príčin začali objavovať na východnom Slovensku gréckokatolíci nepriateľsky naladení voči pravosláviu. Dnes mám dojem, že toto nepriateľské naladenie opäť pomíňa a nezriedka je možné stretnúť gréckokatolíkov, ktorí sa vyznačujú úprimným vzťahom a láskou k svojej kedysi vlastnej pravoslávnej Tradícii, obradom a duchovnosti. Úprimne a nezištne sa teším tomu, že niektorí ľudia opäť nachádzajú vzťah k pravdivej a asketickej duchovnosti, pravde a jeden k druhému navzájom. Myslím si, že aj dnes sú mnohí gréckokatolíci gréckokatolíkmi len z historických a vonkajších príčin a skôr z nedorozumenia, než z presvedčenia. Kiež by ich dobré rozpoloženie a vnútorná zbožnosť našla svoje vyjadrenie aj v praktických skutkoch pre dobro nášho kedysi spoločného pravoslávia, pre obnovenie horlivej a evanjeliovej zbožnosti a spásu nášho národa.“

S láskou v Christu

jerej Štefan Pružinský, ml.
9. september 2009



Untitled Document Komentáře - chybové hlášeníNepodarilo sa pripojit k databázovému serveru.