|
|
späť
Otázka
„Prečo pravoslávni kresťania nazývajú Syna Božieho Isus Christos a nie Ježiš Kristus?“
Dušan
Odpoveď
Milý Dušan
„Pomenovanie Božieho Syna menom Isus Christos sa u pravoslávnych kresťanov používa preto, lebo to takto zdedili od svojich predkov. Pomenovanie Isus Christos sa vyskytuje u grékov, u všetkých slovanských národov ako aj u mnohých iných národov, okrem Čechov, Slovákov a Poliakov nepravoslávnych vierovyznaní, ktorí prijali latinskú tradíciu, pod ktorej vplyvom sa vyvinulo aj pomenovanie Božieho Syna menom Ježiš Kristus. Sv. bratia Cyril a Metod pri preklade Svätého Písma do staroslovienčiny ponechali meno Isus Christos v gréckej podobe a tak to u pravoslávnych kresťanov zostalo až dodnes. Okrem toho pomenovanie Isus Christos spolu s viacerými inými špecifickými slovami a výrazmi pomáha pravoslávnym kresťanom na Slovensku aj inde udržiavať si svoju náboženskú identitu uprostred nepravoslávnej väčšiny, v ktorej žijú. Je to preto veľmi užitočná a prospešná tradícia, ktorá nám spolu s ostatnými pomôckami pomáha uvedomovať si svoju príslušnosť k pravej Cirkvi svojich predkov, k jej svätému pravoslávnemu učeniu a takto ľahšie rozlišovať a uchrániť sa pred pozmenenými učeniami a tradíciami iných vierovyznaní, ktoré už nie sú plnosťou pravdy a preto neprivádzajú bezpečne a spoľahlivo k zdravému duchovnému životu. K podobnému cieľu nám pomáha aj špecifická podoba kríža, bohoslužobných oblečení, architektúry, bohoslužobného jazyka, vonkajšieho vzhľadu kňazov atď. Tieto veci nie sú podstatou našej viery, ale pomáhajú na ceste k podstate a v tom je ich hodnota a význam. Svätý Nikolaj Srbský v tejto súvislosti hovorí: „Možno poviete, že sú to všetko iba maličkosti. Áno, sú to bez pochýb maličkosti. V porovnaní s dušou kresťana sú (napríklad) odev a brada nevýznamné veci. Lenže celý náš život je zložený aj z nevýznamných, aj z významných vecí. A naša viera je už taká slabá a maličká, že aj maličkosti jej môžu škodiť alebo pomáhať... Prečo by Christa milujúci kňazi mali... zanedbávaním „nevýznamných“ vecí oslabovať to, čo je v duchovnom živote a napredovaní významné?“. Sv. mučeníka Polykarpa Smyrnského, učeníka sv. apoštolov, napríklad nútili nazvať cisára slovom „Kýrios“ (v preklade Hospodin alebo pán), čiže rovnakým titulom ako Boha. Doslova sa ho opýtali: „Čo zlé je v tom, aby si povedal Hospodin Cisár!... a vďaka tomu zostal nažive?“ On chvíľu mlčal a potom povedal: „Ja nemám v úmysle urobiť to, čo mi radíte“ a bol za to usmrtený. V tom istom duchu vznikla tradícia aj v našom bohoslužobnom jazyku nazývať Boha Hospodom a človeka Hospodinom. Tiež v slovenčine sa medzi niektorými pravoslávnymi ľuďmi rozšírila tradícia rozlišovať medzi Bohom a ľuďmi a nazývať Boha Hospodinom a človeka pánom. Tiež v anglickom bohoslužobnom jazyku pravoslávnej Cirkvi sa nehovorí mister Christos, ale Lord Christos a pomenovanie mister sa používa iba pre ľudí pre ľahšie rozlišovanie.
S láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml.
21. október 2010
Untitled Document
|