Pekné popoludnie!
štvrtok 18. apríla 2019

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Svätí mučeníci Teodul, Agatopod a spoločníci
ZAJTRA sviatok má Náš otec svätý Eutychios, konštantínopolský arcibiskup. Odchod do večnosti nášho otca svätého Metoda, učiteľa Slovanov

sviatok má Náš prepodobní otec Ján, učeník svätého Gregora Dekapolitu
ZAJTRA sviatok má Náš prepodobný otec Ján zo Starej Lavry

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Otázka

„Prečo pravoslávni kresťania nazývajú Syna Božieho Isus Christos a nie Ježiš Kristus?“

Dušan

Odpoveď

Milý Dušan

„Pomenovanie Božieho Syna menom Isus Christos sa u pravoslávnych kresťanov používa preto, lebo to takto zdedili od svojich predkov. Pomenovanie Isus Christos sa vyskytuje u grékov, u všetkých slovanských národov ako aj u mnohých iných národov, okrem Čechov, Slovákov a Poliakov nepravoslávnych vierovyznaní, ktorí prijali latinskú tradíciu, pod ktorej vplyvom sa vyvinulo aj pomenovanie Božieho Syna menom Ježiš Kristus. Sv. bratia Cyril a Metod pri preklade Svätého Písma do staroslovienčiny ponechali meno Isus Christos v gréckej podobe a tak to u pravoslávnych kresťanov zostalo až dodnes. Okrem toho pomenovanie Isus Christos spolu s viacerými inými špecifickými slovami a výrazmi pomáha pravoslávnym kresťanom na Slovensku aj inde udržiavať si svoju náboženskú identitu uprostred nepravoslávnej väčšiny, v ktorej žijú. Je to preto veľmi užitočná a prospešná tradícia, ktorá nám spolu s ostatnými pomôckami pomáha uvedomovať si svoju príslušnosť k pravej Cirkvi svojich predkov, k jej svätému pravoslávnemu učeniu a takto ľahšie rozlišovať a uchrániť sa pred pozmenenými učeniami a tradíciami iných vierovyznaní, ktoré už nie sú plnosťou pravdy a preto neprivádzajú bezpečne a spoľahlivo k zdravému duchovnému životu. K podobnému cieľu nám pomáha aj špecifická podoba kríža, bohoslužobných oblečení, architektúry, bohoslužobného jazyka, vonkajšieho vzhľadu kňazov atď. Tieto veci nie sú podstatou našej viery, ale pomáhajú na ceste k podstate a v tom je ich hodnota a význam. Svätý Nikolaj Srbský v tejto súvislosti hovorí: „Možno poviete, že sú to všetko iba maličkosti. Áno, sú to bez pochýb maličkosti. V porovnaní s dušou kresťana sú (napríklad) odev a brada nevýznamné veci. Lenže celý náš život je zložený aj z nevýznamných, aj z významných vecí. A naša viera je už taká slabá a maličká, že aj maličkosti jej môžu škodiť alebo pomáhať... Prečo by Christa milujúci kňazi mali... zanedbávaním „nevýznamných“ vecí oslabovať to, čo je v duchovnom živote a napredovaní významné?“. Sv. mučeníka Polykarpa Smyrnského, učeníka sv. apoštolov, napríklad nútili nazvať cisára slovom „Kýrios“ (v preklade Hospodin alebo pán), čiže rovnakým titulom ako Boha. Doslova sa ho opýtali: „Čo zlé je v tom, aby si povedal Hospodin Cisár!... a vďaka tomu zostal nažive?“ On chvíľu mlčal a potom povedal: „Ja nemám v úmysle urobiť to, čo mi radíte“ a bol za to usmrtený. V tom istom duchu vznikla tradícia aj v našom bohoslužobnom jazyku nazývať Boha Hospodom a človeka Hospodinom. Tiež v slovenčine sa medzi niektorými pravoslávnymi ľuďmi rozšírila tradícia rozlišovať medzi Bohom a ľuďmi a nazývať Boha Hospodinom a človeka pánom. Tiež v anglickom bohoslužobnom jazyku pravoslávnej Cirkvi sa nehovorí mister Christos, ale Lord Christos a pomenovanie mister sa používa iba pre ľudí pre ľahšie rozlišovanie.

S láskou v Christu

jerej Štefan Pružinský, ml.
21. október 2010



Untitled Document Komentáře - chybové hlášeníNepodarilo sa pripojit k databázovému serveru.