|
späť
Otázka
„Chcem sa opýtať, ako je to s molitvou za inovercov, či je možné ich spomínať v modlitbách počas Večerne, Utrene, Proskomídie a Liturgie v pravoslávnom chráme? Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Spasi Hospodi.“
Peter
Odpoveď
„Svätý Ján Zlatoústy, zostaviteľ poriadku slúženia Svätej Liturgie, ktorú slúžime najčastejšie, hovorí vo svojom výklade na list svätého apoštola Pavla filipským kresťanom o spomínaní mien zosnulých pri slúžení Tajín (v prvom rade Svätej Liturgie) takto: „Nie nadarmo ustanovili apoštoli, aby sa pri uskutočňovaní strašných Tajín spomínali zosnulí. Vedeli totiž, že (zosnulí) z toho majú veľkú výhodu a mnoho úžitku. Keď všetok národ a posvätný zástup stojí so zdvihnutými rukami a keď sa pred nimi nachádza strašná obeť, ako by bolo možné, aby sme neumodlili Boha, keď za nich prosíme? Toto však (hovoríme) o tých, ktorí zosnuli vo viere. Katechumeni (tí, čo ešte nie sú riadnymi členmi Cirkvi) nie sú dôstojní takejto útechy, ale sú zbavení každej takejto pomoci“. Svätý Ján Zlatoústy a celý text Svätej Liturgie svedčí o tom, že Liturgia je bohoslužbou Cirkvi, v ktorej sa spomínajú členovia Cirkvi, čiže veriaci alebo zosnulí vo viere a nádeji na vzkriesenie a večný život. Pri Proskomídii, ktorá je súčasťou Sv. Liturgie, sa spoločne so spomínaním mien vyberajú aj čiastočky prosfory, ktoré sa kladú na diskos, ktorý je zobrazením Cirkvi. Z tohto je vidno, že sa majú spomínať len tí ľudia, ktorí sú v Cirkvi. V prosbách za zjednotenie všetkých (v mirnej ektenii) a navrátenie zblúdilých (v Liturgii sv. Vasiľa Veľkého) sa Cirkev modlí všeobecne za zjednotenie, no mená sa nespomínajú. Keď sa zjednotia, potom bude možné spomínať aj ich mená. Podľa učenia sv. Nikodýma Svätohorského, sv. Justína Čelijského a ďalších svätých modlitba za tých, čo sa protivia spasiteľnej pravde a nečinia pokánie, nemôže byť vypočutá. Preto aj Isus Christos povedal: „Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji“ (Jn 17, 9). Z uvedených slov je vidno, že Isus Christos nič nerobil a nerobí nasilu, rešpektuje rozhodnutie ľudí a tých, ktorí nechcú byť v Cirkvi, nenúti k pokániu ani modlitbou. Podobne aj apoštol Ján hovorí: „Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k smrti, nech prosí a Boh mu dá život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti. Je aj hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, že sa treba zaň modliť“ (1Jn 5, 16). Protivenie sa spasiteľnej pravde pravej viery, ak z neho človek nečiní pokánie, je podľa pravoslávneho katechizmu hriechom proti Svätému Duchu, čiže smrteľným hriechom. Tento fakt sa tradične uvádza aj v pravoslávnych modlitebníkoch. Nakoniec uvediem ešte jedno svedectvo aj zo Starého Zákona, kde Boh povedal prorokovi Jeremiášovi v situácii, keď ľudia prestali činiť pokánie: „Ty sa však nemodli za tento ľud a nevysielaj zaň prosbu ani modlitbu a nenaliehaj na mňa, lebo ťa nevypočujem. Nevidíš, čo robia...?“ (Jer 7, 16-17). Našou úlohou teda je, aby sme sa spolu s celou Cirkvou v bohoslužbách modlili všeobecne za "zjednotenie všetkých", za ich obrátenie a návrat do lona Cirkvi a potom, ak by sa stali jej členmi, budeme sa môcť aj menovite modliť za odpustenie ich hriechov, spásu a večný život. Nie je to neláska ani tvrdosť, ale rešpektovanie skutočnosti, ktoré sa nazýva aj liturgickým realizmom. Nie je užitočné niekoho začleňovať do liturgických modlitieb Cirkvi, ak tento človek nechce byť v jednote s Cirkvou. Nie je to užitočné ani pre neho ani pre ostatných členov Cirkvi. Je potrebné brať do úvahy skutočnosť, aby každý vedel a videl svoj skutočný stav, v ktorom sa dobrovoľne a vedome nachádza a dôsledky z neho vyplývajúce. Toto mu môže pomôcť viac, než zastieranie skutočnosti. Všetko sa to však má konať s láskou a slušne. Každého, kto nás prosí o modlitbu je potrebné s úprimnou láskou ubezpečiť, že Cirkev sa modlí za všetkých, no za každého iným spôsobom. Za členov Cirkvi je to možné aj na Liturgii, za nečlenov Cirkvi mimo Liturgie a v osobných modlitbách. Na Utreni a Večerni sa nezvyknú spomínať mená ľudí, v poriadku týchto bohoslužieb sa neuvádza možnosť vkladania mien, ani osobitných prosieb.“
S láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml. 22. november 2012
Untitled Document
|