|
|
späť
Otázka
„Písala som prácu, kde som opisovala 7 hlavných hriechov, informácie som čerpala z našich pravoslávnych kníh a nie z nejakých katolíckych a podobne. Preto ma prekvapila otázka pri hodnotení práce, že prečo sa niekedy hovorí aj o 8 hlavných hriechoch. Nestretla som sa s tým a preto ani na túto otázku neviem odpoveď. Mohol by mi niekto pomôcť? Zbohom a ďakujem.“
Odpoveď
„Nedivte sa, že ste sa stretli s viacerými názormi na počet takzvaných hlavných hriechov. Môže, ale nemusí v tom byť chyba. Všetko záleží na tom, z ktorej strany sa na túto otázku pozeráme, a čo chápeme pod pojmom „hriech“ a „hlavný hriech“. Ja som sa v rôznych pravoslávnych knihách a dokonca aj u svätých otcov stretol nielen s dvoma, ale s ešte viacerými počtami „hlavných“ hriechov. Najčastejšie s počtom 3. Sú to tieto hriešne vášne: láska k majetku (srebroľubije), láska k pôžitkom (slastoľubije) a láska k sláve (slavoľubije). Z týchto troch hriešnych vášní vychádzajú podľa niektorých svätých otcov všetky ostatné hriechy. Nad týmito troma vášňami zvíťazil aj Isus Christos v púšti. Keď mu boli ponúknuté kráľovstvá tohto sveta, bolo to pokušenie lásky k majetku, keď mu bolo navrhnuté, aby premenil kamene na chleby a najedol sa v čase pôstu, bolo to pokušenie lásky k pôžitkom, a nakoniec, keď bol pokúšaný, aby skočil zo strechy chrámu, a nechal sa zachraňovať anjelmi, bolo to pokušenie robiť niečo na svoju slávu. Tieto tri hriešne vášne sú „hlavné“ preto, lebo víťazstvom nad nimi Isus Christos zvíťazil aj nad všetkými ostatnými „hriechmi“, ktoré majú v spomínaných troch vášňach svoj koreň. Jeho víťazstvo na púšti sa predsa považuje za úplné odmietnutie všetkého zla a hriechu.
Nad rôznymi deleniami sa nedivte preto, lebo každé delenie je len pomocné a použité iba pre vysvetlenie. Sväté Písmo aj svätí otcovia hovoria o rôznych hriechoch a uvádzajú rôzne delenia podľa toho, na čo chcú práve upozorniť, pred čím je za daných podmienok potrebné najviac varovať a tiež preto, aby sme dokázali rozpoznať jednotlivé formy hriechu, aby sme chápali, ako medzi sebou jednotlivé formy hriechu súvisia, ktorá ku ktorej privádza, ktorá má v ktorej svoj koreň. V skutočnosti však hriech je len jeden jediný. O Isusovi Christovi je vo Svätom Písme napísané, že je Baránkom, ktorý sníma „hriech sveta“, nie hriechy, ale „hriech“. V tomto „hriechu“ sú však všetky „hriechy“, pretože každý hriech vychádza vždy z jednej a tej istej príčiny – zo zla a vzdialenia sa od Boha. Všetky takzvané hriechy sú len rôznymi formami tohto jediného hriechu. Ak ste teda písali o siedmych hlavných „hriechoch“ je to v poriadku. Ale ak niekto hovoril ešte o nejakom ôsmom, bolo to tiež v poriadku, pretože v podstate ste hovorili o formách hriechu, ktoré zjednodušene nazývame hriechmi. Každé delenie hriechov je aj tak iba pomocné, pretože v podstate hriech je len jeden a to, na čom záleží najviac je to, prečo a ako sme hriech urobili. Ak nejaký hriech robíme vedome, dlhodobo a nečiníme z neho pokánie, tento hriech sa nám stane smrteľným a naveky nás zahubí, hoci by išlo napríklad „len“ o prázdne hovorenie. A naopak, ak sme aj vykonali nejaký takzvaný „hlavný“ hriech, ale bolo to z nevedomosti, slabosti, veľmi výnimočne, hlboko z neho činíme pokánie a prestali sme ho úplne robiť, Boh nám ho odpustí, očistí nás od neho a tento hriech nás neprivedie k večnej smrti. Preto hlavné je odstraňovať zo seba samotnú hriešnosť, hriešne smerovanie a rozpoloženie, nech by sa prejavovalo akokoľvek. Nedá sa slúžiť dvom pánom. Spasí sa len ten, kto činí pokánie, čiže ten, kto sa jednoznačne a navždy rozhodol ísť už iba jedným smerom k Bohu a dobru a úprimne sa snaží nikdy nerobiť žiadny hriech vedome.“
S láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml.
16. jún 2009
Untitled Document
|