Pekné popoludnie!
sobota 21. decembra 2024

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Prep. Patapij; ap. zo 70-tich: Sosfen, Apollos, Kefas, Tichikos, Epafroditos, Kesar Onisiforos
ZAJTRA sviatok má Počatie presvätej Bohorodičky, Pror. Anna, matka pror. Samuela

sviatok má Mč. Juliána, panna a s ňou 500 mužov a 130 žien umučených v Nikomédii
ZAJTRA sviatok má Vmč. Anastásia; mč. Chrisogont, Ebodos, Eutichián a ďal.; mč. Zoílos

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Otázka

„Sláva Isusu Christu! Otče, trápi ma taký problém. Kde je pravda? Mám na mysli rozpory medzi katolíckou a pravoslávnou vierou. V podstate každý verí tomu, k čomu bol vychovávaný. A každá viera akoby si \"prispôsobovala\" históriu a všetky tie veci okolo pápežov a rozkolu. Uznajte, katolík neuzná pravoslávne učenie, pretože ho učili, že pravoslávie vzniklo až rozkolom a všetci boli dovtedy podriadení pápežovi. Alebo rôzne zmeny, ktoré nastali u katolíkov- stoja si za svojím, že aj \"cirkevné vyjadrovanie\" je potrebné prispôsobovať dobe a nedokážu pochopiť bohoslužby v staroslovienčine. A vždy za tým budú stáť, rovnako ako pravoslávni, pretože ich to takto učili. Kde hľadať fakty? Objektívnu pravdu...??...veď zázraky sa dejú v oboch cirkvách, v oboch cirkvách je veľa svätcov, kajúcnikov, mučeníkov, zázrakov...ale aj škandálov. Ako dokázať, že katolícka cirkev vznikla z pravoslávnej a nie naopak? Spasi Vás Hospodi!“

Odpoveď



„Prvá otázka bola, kde je pravda. Pravda je Christos a ku Christovi nás môže priviesť iba pravdivá viera, čiže tá, ktorá je v súlade s tým, čo hlása Christos. Ja by som Ti preto v prvom rade poradil často čítať Evanjelium a ostatné knihy Nového Zákona. Bez toho to nejde. V rôznych knihách si prečítame všelijaké výroky z Evanjelia, ale to nie je ono. Často sa vyberajú len niektoré a ešte k tomu sa všelijako vysvetľujú. Nevyhnutné je preto poctivo a často čítať celé Evanjelium z Biblie spolu s apoštolskými listami, ktoré Evanjelium vysvetľujú. Pritom ale treba brať vážne úplne každé slovo, ktoré tam prečítaš. Potom toto učenie porovnaj s tým, čo hlásajú jednotlivé viery. Pritom Evanjelium neporovnávaj s tým, čo hlásajú hocijakí jednotlivci, toho ktorého vierovyznania, ale s tým, čo považujú jednotlivé vierovyznania za najvyššiu autoritu. V Pravoslávnej Cirkvi je to učenie siedmych všeobecných snemov, bohoslužobných textov a svätých otcov Cirkvi. U katolíkov sú to encykliky a vyjadrenia pápežov a do istej miery katolíckych svätých, najmä tzv. učiteľov (učiteliek) Cirkvi. Ak sa teda chceš objektívne a samostatne presvedčiť o rozdieloch, urob porovnanie Evanjelia s týmito textami. Ktoré učenie bude v súlade s Evanjeliom, toto je Božie a pravdivé. Ak ovládaš iba slovenský a český jazyk, potom učenie Pravoslávnej Cirkvi môžeš nájsť v Pravidlách siedmych všeobecných snemov, ktoré Pravoslávna cirkev vydala v českom jazyku, vo sv. Liturgii sv. Jána Zlatoústeho, ktorá bola vydaná aj v slovenčine, a v dielach svätých otcov, z ktorých sú vydané niektoré diela sv. Jána Damaského, sv. Nikodýma Svätohorca, sv. Siluana Atoského, sv. Optinských starcov a životopisy mnohých svätých. Ak ovládaš ruštinu, potom sú Ti k dispozícii až na malé výnimky všetky svätootcovské texty. Všimni si, ak Ti môžem poradiť hlavne duch týchto diel. Všetky diela svätých otcov Pravoslávnej Cirkvi sú preniknuté hlbokou pokorou, ktorá je považovaná za bránu k všetkým ostatným stupňom duchovného života. Pravoslávny svätci sa bez výnimky považovali za najhorších ľudí spomedzi všetkých a vyznačovali sa na jednej strane veľmi veľkou láskou k Bohu a ľuďom, no na druhej strane odmietaním svetských a bezbožných spôsobov života, myslenia, konania, správania a činnosti prevládajúcich v tomto svete, ktorý podľa slov Christa leží v tme. Vyjadrenia pápežov a katolíckych svätých už nie sú také jednoznačné. Obsahujú veľa aj dobrých myšlienok, avšak môžeme sa tam už dosť často stretnúť aj s neskromnými vyjadreniami o sebe, vedia hovoriť už aj o svojej svätosti, či veľkosti, o tom, že oni by chceli nielen čerpať z Božej lásky v Cirkvi, ale byť dokonca samotnou láskou v srdci Cirkvi, trúfajú si zvládnuť a prežiť všetky Christove utrpenia, učia predstavovať si videnia Boha a svätých a podobne, čo sú veci, ktoré pravoslávni svätí považujú za koniec a absolútnu prekážku k spoločenstvu s Bohom a k zdravej duchovnosti. Myslím, že takéto vybočenia majú svoj koreň hlavne v najväčšej neskromnosti v dejinách sveta, ktorou sa vyznačujú ich hlavy, čiže pápeži, ktorí si dovolili nazvať sa zástupcami Boha na zemi a neomylnými zvestovateľmi cirkevného učenia. Urobili to aj napriek tomu, že aj v ich dogmatických vyjadreniach sú rozpory jedného pápeža s druhým a aj samotný apoštol Peter dlho po Zostúpení Svätého Ducha na Cirkev a začatí jeho apoštolskej služby neraz konal „nie podľa pravdy“, čo mu apoštol Pavol vytkol (Gl 2, 14). Známy je tiež nedostatočne kritický postoj pápežov najmä novšej doby k celkovému smerovaniu dnešného sveta, v čom sú veľmi charakteristické slová pápeža Pavla šiesteho, ktorý sa vyjadril takto: „Budeme milovať našu dobu, našu civilizáciu, našu náuku, naše umenie, šport – náš svet“. Evanjelium káže milovať Boha a ľudí, no neviem o tom, žeby kázal milovať svetskú múdrosť, šport, či umenie. Sväté Písmo je skôr plné výrokov, ktoré nás varujú pred svetskou múdrosťou, ktorá je tu nazvaná bláznovstvom (1Kor 1, 18-31). Všetko sú to sféry, ktoré nie sú ani zďaleka také čisté, žeby sme sa mohli o nich vo všeobecne úplne pozitívne vyjadrovať. To, že v oboch cirkvách je veľa svätcov, kajúcnikov, mučeníkov a zázrakov je možné, avšak katolícka viera už dávno nie je tou, ktorá by čisto a v plnosti bola zdrojom týchto pozitívnych javov. Ich zdrojom medzi katolíkmi je Božia dobrota k všetkým ľuďom a život niektorých ľudí podľa dobrého a zdravého svedomia, čiže Božieho hlasu, ktorý je daný každému človeku pri narodení. A čo sa týka škandálov jednotlivcov, tie tiež nehovoria o kvalite alebo nekvalite učenia na oboch stranách. Pravdivé učenie potrebujeme hľadať preto, lebo v tomto svete sme veľmi silno obklopení hriechom, ktorý na nás silno útočí a môže nás postupne pripraviť o všetko duchovné zdravie, o krásu a dôstojnosť života, dobré vzťahy a nakoniec aj o spásu. Len zdravé učenie nám môže pomôcť, aby sme hriech správne odhalili a zavrhli a aby sme našli cestu k naozaj plnému a duchovne zdravému životu, od ktorého závisí dobrý, skutočný a večný život človeka. Pravdivú vieru nájdeš vtedy, keď Ti naozaj nepôjde iba o seba, ale v prvom rade o Božiu slávu a trvalé dobro pre všetkých ľudí. Keď spoznáš podstatné pramene kresťanskej vierouky a keď skúsiš prakticky žiť podľa Evanjelia, ktoré si necháš vysvetliť tými svätými, ktorí naozaj napodobňovali Boha v Jeho krajnej pokore a službe ľuďom bez jedinej známky pýchy a velikášstva. Potom nebudeš potrebovať žiadne ďalšie dôkazy a aj iní úprimne hľadajúci Boha u Teba uvidia, že žiješ s Bohom a v Jeho pravde. Na tejto ceste nečakaj všeobecné uznanie, o ktoré ide väčšine náboženstiev v dnešnom svete. Svetskí ľudia Ťa budú čoraz menej chápať a postupne Ťa podľa slov Christa, žiaľ, znenávidia (Mt 10, 22). Ak to však prenesieš s radosťou a vydržíš do konca, pomôžeš k spáse sebe, aj mnohým iným. Daj Bože!“

S láskou v Christu

jerej Štefan Pružinský, ml.
6. október 2010



Untitled Document