|
|
späť
50. poučenie prepodobného Feodora Studitu
Na stredu druhého týždňa veľkého pôstu
O chránení duše pred smrteľnými vášňami
Otcovia, bratia! Máme za sebou prvý týždeň pôstu a vidíme zmenu oproti tomu, ako to bolo predtým: naše tváre sú vysilené, stali sa bledými a zožltli. Avšak, keď náš vonkajší človek hynie a zmenšuje sa, ako hovorí Apoštol, tak vnútorný, t. j. duša, rastie a obnovuje sa z dňa na deň (2 Kor 4, 16). Lebo ako od blahobytu telo tučnie a zväčšuje sa, tak duša sa zdržanlivosťou stáva svetlejšou a udatnejšou. Takto sme v sebe vybudovali duševnú krásu a nádheru. Tú krásu, ktorú si želal prorok Dávid a prosil Boha, aby mu daroval blahodať, hovoriac: „Svojou vôľou, Hospodine, podaj silu mojej dobrote“ (Ž 29, 8). Cez túto nádheru zdržanlivosti sa naše duše zasnubujú Ženíchovi Christovi, ako o tom hovorí blažený Pavol: „Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás ako čistú pannu predstavil Christovi. Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Christom tak, ako had zviedol Evu svojim chytráctvom“ (2 Kor 11, 2 -3). Vidíte tú veľkosť daru? Stali sme sa hodnými mať ženícha Christa. Vidíte, ako aj veľký apoštol Pavel sa o nás bojí, aby nás nepriateľ neoklamal a nezvrhol nás z tej veľkej dôstojnosti, ktorú sme dostali. Naša duša je podobná niektorej mladej deve, ktorá je zasnúbená, skrýva sa a chráni od očí mládencov, aby ju nevideli. Pozorne sa chráni, aby si svoje panenstvo zachovala čistým a nepoškvrneným, pokiaľ nepríde čas manželstva. Tak aj duša je povinná si zachovať čistou až do času smrti. A vtedy, po východe z tela, akoby z nejakého kráľovského paláca, ak je čestná a žiari panenstvom, ktoré si zachovala v tomto svete, tak sa zaradujú anjeli, vidiac jej krásu a nádheru. A keď je nečestná a očiernená hriechmi, tak sa potešia démoni za to, že pohŕdala Christom. To sú veci, o ktorých je strašné hovoriť a počúvať.
Preto naše telo podrobujeme tomu, aby znášalo ťažkosti. Preto vedieme strohý život, aby sme pokorili telesné vášne a neviazanosť. A aby v nás vládol duševný rozum a nie zlá telesná vôľa. No nie len toľko, ale stále si želáme takto sa chrániť a byť zdržanliví. Veď čo iné je mníšsky život, ak nie krotenie vášní, bdelosť v myšlienkach a stály boj s neviditeľnými démonmi? Aj keď sa to pre telo zdá byť ťažké a namáhavé, pre dušu to prináša úžitok. Táto námaha je dočasná, odplata však večná. Preto aj Apoštol hovorí: „Toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, pretože nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, neviditeľné však večné“ (2 Kor 4, 17-18). Kvôli večným blahám, ktoré si želajú aj samotní anjeli a kvôli nášmu Hospodinovi Isusovi Christovi, ktorému sú zasnúbené naše duše, vás, bratia, s láskou veľmi prosím, aby sme naše duše chránili čisté od zlých skutkov a od nečistých myšlienok. Lebo, podľa Pánových slov, tieto myšlienky, poškvrňujú (Mt 15, 18) našu dušu. Vôbec neprijímajme hriešne myšlienky, pretože od takýchto myšlienok sa v nás rozpáli vášeň, podobná veľkému plameňu, ktorý spaľuje naše duše a robí ich nečestnými a čiernymi. Preto nakoľko môžeme, tak utekajme od vášní, odrážajúc útok nepriateľa. S veľkou dôslednosťou sa chráňme od zlých myšlienok, aby sa naše duše osvietili dobrými skutkami. V prebiehajúcom pôste veďme neustály duchovný zápas, aby sme sa pri odlúčení duše od tela, ukázali pripravení a čistí. Aby sme sa stali hodnými tej nebeskej radosti a potešenia z večných bláh pri Isusovi Christovi, našom Pánovi, Ktorému patrí sláva a moc spolu s Otcom a svätým Duchom, teraz, vždy, až na veky vekov. Amiň.
Zdroj: http://orthlib.ru/Feodor_Studit/50.html
Preklad: Redakčná rada internetového portálu (RRIP)
Untitled Document
|