Rilski monastier je najväčší a zrejme najznámejší monastier pravoslávnej Cirkvi v Bulharsku, vzdialený od hlavného mesta Sofie približne 125 km. Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria Rila nad sútokom riek Drusljavice a Rilskej rieky, na dne doliny pod vrchom Maljovicou (2729 m n. m.) vo výške 1147 m n. m., na mieste pod pustovňou veľmoža a neskoršie pustovníka sv. Ivana Rilského (876-946), ktorého mošči (telesné pozostatky) sem uložili v roku 1469. Svätec so svojimi žiakmi žil v doline asi o 3 km vyššie od monastiera, kde dnes stojí kaplnka sv. Lukáša a je považovaný za zakladateľa monastiera. Bol založený v 10. storočí a patrí k najvýznamnejším pamiatkam celého Bulharska. Od roku 1983 bol zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Monastier bol zničený zosuvom pôdy v 14. storočí, no onedlho ho obnovili za výdatnej podpory mecenášov a ľudu. Jedným z nich bol macedónsky bojar a miestodržiteľ Chrelja, ktorý dal monastier v roku 1335 opevniť a na jeho nádvorí postaviť v roku 1343 malý chrám, ktorý v 19. storočí nahradila trojloďová päťkupolová bazilika zasvätená k sviatku Uspenia Presvjatoj Bohorodici, v ktorej na prvý pohľad upúta pozornosť vyrezávaný a pozlátený ikonostas. Asi 20 metrov vysoké múry s podperami spevňuje od roku 1335 dodnes 22 metrov vysoká hranatá päťposchodová „Chrenljova“ veža. Monastier bol pod ochranou bulharských cárov, po nastolení osmanskej nadvlády spustol, ale v polovici 15. storočia bol obnovený a uznávali ho i sultáni. V druhej polovici 18.storočia bol trikrát vypálený lúpežníckymi skupinami. Takmer zničený bol požiarom v roku 1833. Súčasná podoba je v štýle ruského monastiera sv. Panteleimona na hore Athos, dokončená bola v roku 1847 a je dielom domácich architektov a majstrov, no najmä o súčasný vzhľad sa pričinil architekt Alexi Rilets.
Z exteriérových fresiek, ktoré sa nachádzajú z vonkajšej strany chrámu upútajú pozornosť návštevníka výjavy z „besmi“ chrliacimi oheň, zvermi a vládcom podsvetia. Diabli s krídlami netopierov navádzajú ľudí k hriechu, no tí sa bránia s pomocou anjelov, svätcov a svojou vierou v Hospoda Boha. Kupolu chrámu skrášľuje freska Christa ako Pána sveta (Christos Pantokrator) obkoleseného anjelmi. Pôvodné fresky zo 14. storočia sa zachovali len v kaplnke veže, ku ktorej pristavili lodžiu ako zvonicu. Do monastierskeho komplexu tvaru nepravidelného štvorca o ploche 800ha sa vchádza cez 2 veľké brány. Vo východnom krídle z roku 1817 umiestnili v roku 1962 monastierske múzeum. V múzeu chránia zvyšky pôvodných fresiek, vzácne ikony, pôvodné chrámové dvere zo 14. storočia, Chreljov trón, kríž s miniatúrnou drevorezbou od mnícha Rafaela z Radomiru, bohoslužobné predmety, nádoby, mince, pergamenové knihy a rukopisy z 10. storočia, ale aj prvý glóbus v Bulharsku a iné starožitnosti.
Monastierska knižnica obsahuje až 16 000 kníh, vrátane 134 rukopisov z 15. až 19. storočia (okrem iného listy cárov a sultánov). Dochované sú zápisy kronikára Paisija Chilendarskija z roku 1762, ktorý vyzýva všetkých Bulharov k ochrane monastiera pred tureckým útlakom.
V roku 1961 monastier vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a vtedajšia vládna moc na sedem rokov vysťahovala 50 mníchov z monastiera a v chráme zakázali slúžiť bohoslužby.
