|
späť
Svätá panna Pelágia
Svätá mučenica Pelágia žila v III. storočí v Tarze v Malej Ázii. Bola dcérou významných a bohatých pohanov, a keď od svojich priateľov-kresťanov počula o Isusovi Christovi, Božom Synovi a uverila v Neho, sľúbila zachovať panenstvo a zasvätiť Bohu celý svoj život.
Raz adoptovaný následník trónu hrozného prenasledovateľa kresťanov Diokleciána (284-305) uvidel mladú Pelágiu, bol veľmi očarený jej veľkou krásou a zaumienil vziať si ju za ženu. No svätá panna mu povedala, že ona už je zasľúbená Nesmrteľnému Ženíchovi – Isusovi Christovi. Takáto opoveď však mladého pohana veľmi nahnevala, a tak ju dal osamote zatvoriť do jednej miestnosti v nádeji, že zmení svoj úmysel. Počas toho väznenia Pelágia poprosila svoju matku, aby ju pustili k svojej vychovávateľke, ktorá sa o ňu v detstve starala. Nádejala sa totiž, že stretne tarzského biskupa Klinona, ktorý ušiel do hôr, keď sa začalo strašné prenasledovanie kresťanov a príjme od neho krst. V sne svätá Pelágia zreteľne uvidela tvár biskupa a zapamätala si ju. K svojej vychovávateľke Pelágiu pustili iba v nádhernom koči, v drahých šatách s množstvom sluhov. Boh dal tak, že Pelágia skutočne cestou stretla biskupa Klinona a spoznala ho. Hneď padla k jeho nohám a prosila o krst. Po modlitbe biskupa zo zeme vystriekol prameň vody a svätú pannu pokrstil. Pelágia potom prijala aj sväté Dary, a tak sa rozišli. Keď sa vrátila k svojim sluhom, začala im rozprávať o Christovi a mnohí vtedy uverili.
Svätá chcela obrátiť k Bohu aj svoju matku, no ona, zatvrdilá pohanka, poslala dokonca správu mladému cárovičovi, že Pelágia je kresťanka a nechce sa stať jeho ženou. On pochopil, že svätú neprinúti a aj z ľútosti nad mukami, ktoré ju mali čakať sa sám prebodol mečom. Vtedy jej matku pochytil obrovský hnev, spútala svoju dcéru a odviedla ju na súd k samotnému imperátorovi s obvinením, že je kresťanka a že je zodpovedná za smrť mladého cároviča. Aj sám Dioklecián sa veľmi nadchol jej krásou a chcel ju odvrátiť od viery v Christa, sľubujúc jej rôzne pozemské blaha, a dokonca ju chcel urobiť svojou prvou ženou. No svätá panna mu odvetila: „Nemúdro rozmýšľaš kráľ, keď toto hovoríš. Vedz, že ja nesplním tvoju prosbu, lebo mne sa hnusí tvoj mrzký sobáš. U mňa je Ženích – Christos, Kráľ nebeský. Ja si neželám tvojho kráľovského, márneho a dočasného venca, lebo u môjho Hospodina v Kráľovske nebeskom sú mi pripravné tri nevednúce vence. Prvý za vieru, lebo som uverila v pravého Boha celým svojím srdcom; druhý sa čistotu, lebo som Mu sľúbila svoje panenstvo; tretí za mučeníctvo, lebo ja chcem prijať za Neho každú muku a položiť dušu moju na znak mojej lásky k Nemu.“
Vtedy sa Dioklecián rozzúril a rozkázal umučiť svätú Pelágiu v rozžeravenom medenom teľati. Svätá nedovolila svojim mučiteľom sa jej dotknút a sama so znamením kríža vošla do pece. Počas mučenia z tela svätej vychádzala krásna vôňa ako myro a naplnila celé mesto. Tak svätá mučenica odovzdala dušu svojmu Ženíchovi. Následne jej nezhorené kosti vyhodili za mesto. Vtedy z púšte prišli štyri levy a strážili sväté ostatky dokiaľ neprišiel biskup Klinon a s úctou ich nepochoval. Zosnutie svätej bolo približne v roku 290. Za vlády nasledujúceho panovníka, svätého Konštantína Veľkého (306-337), ktorý zrovnoprávnil kresťanstvo s ostanými náboženstvami, a teda zrušil strašné prenasledovania, na mieste pochovania svätej Pelágie bol postavený chrám.
Pamiatku svätej mučenice Pelágie si cirkev pripomína 4. mája/17. mája a 7. októbra/20. októbra.
Zdroj: http://days.pravoslavie.ru, upravil: RRIP
Untitled Document
|