|
|
späť
64. poučenie prepodobného Feodora Studitu
Na stredu šiesteho týždňa veľkého pôstu
O ukončení pôstu a poučenie pred otvorením monastiera
Otcovia, bratia! Hľa, s Božou pomocou sme sa dostali k samotnému záveru pôstu. Ako vidíte, svätá Štyridsiatnica sa blíži ku koncu. Z Bohumilých rozprávaní vieme, že v takýto čas sa naši svätí otcovia zberali do Jeruzalema, prichádzajúc z pustovní, kde viedli svoj duchovný zápas. Dosiahnuc vysokú mieru cností, priniesli tak veľké a duchovné dary nášmu najštedrejšiemu Bohu a Vládcovi. Napokon, aj vaša láska priniesla Bohu blahé a ctihodné dary. Dobrým skutkom vašej poctivosti sa teším ako svojim, pretože poctivosť syna prichádza až pred tvár otca. Jeden z vás priniesol prvú a kráľovnú cností - lásku; druhý Bohom zasiatu pokoru; iný Christa nasledujúcu poslušnosť; druhý zasa odvahu a trpezlivosť v bdení a staní na modlitbách a spevoch; a ďalší trpezlivé zotrvanie v práci a bratskej poslušnosti. Chválim a vyvyšujem ešte zdržanlivosť v smiechu, chránenie si očí, slušnú chôdzu, múdrosť a pokoru v slovách a odpovediach, nenávisť drzosti, zdržanlivosť od prejedania sa, vylúčenie zbytočných snov, čítanie žalmov a nakoniec základ cností – blažené a mučenícke zrieknutie sa svojej vôle, svojvoľnosti, čo od nás, ako apoštolskú a pravdivú obeť, aj žiada Boh.
Ľudomilný Hospodin prijme každú z týchto cností ako blahý dar. Nádejam sa na Boha, že medzi vami niet nikoho, kto by sa pred Bohom ukázal ako chudobný (t. j., s ničím z týchto čestných darov). Na základoch vášho asketického úsilia ste s mojou (skromnou) pomocou zbudovali zlato, striebro, čestné kamene, t. j., cnosti, ktoré nezhoria, keď budú skúšané večným ohňom. Na rozdiel od zlých skutkov – dreva, sena a slamy, ktoré zhoria (1 Kor 3, 12) a sú dielom hriechu a zla. Božou pomocou sme v týchto nemnohých dňoch získali tieto chvály hodné a duši užitočné cnosti. Teraz však buďme ostražití, aby sme si ich zachovali. Keď odídu (tieto) dni, nech nič z našej námahy nezahynie, pretože naša námaha sa potom ukáže zbytočnou. Hoc´ sa Božím povelom aj čas a dni menia: vy však, ako hovorí Hospodin apoštolom, zotrvajte vo svojej láske (Jn 15, 10). Nebuďme premenliví, no utvrďme sa v dobrom: z malej iskry cnosti sa pretvorme v svetlý a osvecujúci svietnik; a z hviezdy sa pretvorme v Slnko. Ó, nech sa nikdy nezastavujeme na púti k cnostiam a nech sa neoddávame tomu, po čom túži tento svet. To, čo na krátky čas dáva pôžitok, ale nekonečne spaľuje a mučí. To, čo skúša slobodnú vôľu človeka. Zbožným a Bohabojným sa ukazuje ako márnivosť, ale brucholahodníkom a milovníkom tela sa (to) zdá veľké a udivujúce. Ó, ak by Boh mojej skromnej duši daroval slovo, aby som vyjadril túžbu prospievať vašej láske a veľkou horlivosťou sa tiahnuť vpred za cnosťami k Bohu. Napokon, vy sami ste múdri a rozumní, môžete naučiť dobru seba aj druhých. Aj keď som trochu odbehol (od témy), vrátim sa späť, aby som to dokončil. Tradíciou, ktorú sme tu oddávna až do dnešných dní zachovávali, zavŕšime predsviatočnú oslavu Kvetnej nedele (Palmového týždňa?. Otvoríme monastier, prijmeme prichádzajúcich pútnikov, ukážeme im pohostinnosť a porozprávame sa s nimi, tak ako sa patrí a Bohu sa páči. Nech sa všetko deje na Božiu slávu, aby (ostatní? vidiac nás svedčili, že s takýmito otcami naozaj prebýva Boh. Keď sa pre nejakú príčinu ukáže potrebné vyjsť (odísť? z monastiera, tak budeme vnímaví a ostražití. Zachovajúc sa tak, Bohumilo oslávime veľkú a svätú Paschu, staneme sa účastníkmi Christových utrpení a osvietime sa svetlom vzkriesenia pri našom Pánovi Isusovi Christovi, Ktorému patrí sláva a moc spolu s Otcom a Svätým Duchom, teraz, vždy, až na veky vekov. Amiň.
Zdroj: http://orthlib.ru/Feodor_Studit/64.html
Preklad: Redakčná rada internetového portálu (RRIP)
Untitled Document
|