sviatok má Svätý apoštolom rovný Aberkios Divotvorca, jerapolský biskup (167) ZAJTRA sviatok má Svätý apoštol Jakub, podľa tela Hospodinov brat (63)
sviatok má Náš prep. otec Joannikios Veľký. Sv. muč. Nikander, myrský bis., a Hermaios ZAJTRA sviatok má Svätí mučeníci Galaktión a Epistíma (3. stor.)
Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!
Rilski monastier je najväčší a zrejme najznámejší monastier pravoslávnej Cirkvi v Bulharsku, vzdialený od hlavného mesta Sofie približne 125 km. Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria Rila nad sútokom riek Drusljavice a Rilskej rieky, na dne doliny pod vrchom Maljovicou (2729 m n. m.) vo výške 1147 m n. m., na mieste pod pustovňou veľmoža a neskoršie pustovníka sv. Ivana Rilského (876-946), ktorého mošči (telesné pozostatky) sem uložili v roku 1469. Svätec so svojimi žiakmi žil v doline asi o 3 km vyššie od monastiera, kde dnes stojí kaplnka sv. Lukáša a je považovaný za zakladateľa monastiera. Bol založený v 10. storočí a patrí k najvýznamnejším pamiatkam celého Bulharska. Od roku 1983 bol zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Monastier bol zničený zosuvom pôdy v 14. storočí, no onedlho ho obnovili za výdatnej podpory mecenášov a ľudu. Jedným z nich bol macedónsky bojar a miestodržiteľ Chrelja, ktorý dal monastier v roku 1335 opevniť a na jeho nádvorí postaviť v roku 1343 malý chrám, ktorý v 19. storočí nahradila trojloďová päťkupolová bazilika zasvätená k sviatku Uspenia Presvjatoj Bohorodici, v ktorej na prvý pohľad upúta pozornosť vyrezávaný a pozlátený ikonostas. Asi 20 metrov vysoké múry s podperami spevňuje od roku 1335 dodnes 22 metrov vysoká hranatá päťposchodová „Chrenljova“ veža. Monastier bol pod ochranou bulharských cárov, po nastolení osmanskej nadvlády spustol, ale v polovici 15. storočia bol obnovený a uznávali ho i sultáni. V druhej polovici 18.storočia bol trikrát vypálený lúpežníckymi skupinami. Takmer zničený bol požiarom v roku 1833. Súčasná podoba je v štýle ruského monastiera sv. Panteleimona na hore Athos, dokončená bola v roku 1847 a je dielom domácich architektov a majstrov, no najmä o súčasný vzhľad sa pričinil architekt Alexi Rilets.
Z exteriérových fresiek, ktoré sa nachádzajú z vonkajšej strany chrámu upútajú pozornosť návštevníka výjavy z „besmi“ chrliacimi oheň, zvermi a vládcom podsvetia. Diabli s krídlami netopierov navádzajú ľudí k hriechu, no tí sa bránia s pomocou anjelov, svätcov a svojou vierou v Hospoda Boha. Kupolu chrámu skrášľuje freska Christa ako Pána sveta (Christos Pantokrator) obkoleseného anjelmi. Pôvodné fresky zo 14. storočia sa zachovali len v kaplnke veže, ku ktorej pristavili lodžiu ako zvonicu. Do monastierskeho komplexu tvaru nepravidelného štvorca o ploche 800ha sa vchádza cez 2 veľké brány. Vo východnom krídle z roku 1817 umiestnili v roku 1962 monastierske múzeum. V múzeu chránia zvyšky pôvodných fresiek, vzácne ikony, pôvodné chrámové dvere zo 14. storočia, Chreljov trón, kríž s miniatúrnou drevorezbou od mnícha Rafaela z Radomiru, bohoslužobné predmety, nádoby, mince, pergamenové knihy a rukopisy z 10. storočia, ale aj prvý glóbus v Bulharsku a iné starožitnosti.
Monastierska knižnica obsahuje až 16 000 kníh, vrátane 134 rukopisov z 15. až 19. storočia (okrem iného listy cárov a sultánov). Dochované sú zápisy kronikára Paisija Chilendarskija z roku 1762, ktorý vyzýva všetkých Bulharov k ochrane monastiera pred tureckým útlakom.
V roku 1961 monastier vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a vtedajšia vládna moc na sedem rokov vysťahovala 50 mníchov z monastiera a v chráme zakázali slúžiť bohoslužby.
