Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!

Misijná cesta v uličskej doline

Naša misijná cesta v uličskej doline sa začala vo štvrtok 17. apríla 2008, kedy sme do tohto nádherného chráneného kraja prišli. Na druhý deň ráno sme sa všetci mládežníci spolu s veriacimi zúčastnili na Svätej Liturgii Preždeosvjaščenych Darov v Uliči, ktorú s nami slúžil aj ešte vtedy otec diakon Jožko Balberčák. Po Liturgii a telesnom posilnení sme išli na hôrku otca Ignatija Čokinu do Uličškého Krivého, kde sme trochu poupratovali jeho kéliu. Po skvelom obede, ktorý nám pripravili uličskí veriaci, sme išli do dedinky Prislop, kde sme spolu s otcom Andrejom Semancom a miestnymi veriacimi poslúžili Akafist k Strasťam Christovým. Hneď potom sme išli do obcí Zboj a Nová Sedlica, kde nás privítal otec Ladislav Revák spolu s jeho veriacimi v ich chrámoch a spolu sme poslúžili Molebny k Strasťam Christovým. Naši chlapci – bohoslovci sa s otcom Borisom Hrustičom cestou z Prislopa ešte zastavili v Runine u otca Mikuláša Rusiča.

Na druhý deň ráno, v Lazarovu sobotu, sme hneď ráno išli opäť na hôrku otca Ignatija do Uličského Krivého, kde sme spolu s otcom Andrejom poslúžili utreňu a Svätú Liturgiu v kaplnke otca Ignatija. Po Liturgii sme ešte poslúžili malé posvätenie vody a krátku bohoslužbu za zosnulým (zádušnú litiju) na hrobe otca Ignatija. Po výbornom obede, ktorý nám pripravili veriaci na Obecnom úrade sme sa ešte boli pozrieť do chrámu v tejto obci. Tu sú ešte staré bohoslužobné knihy z minulých storočí, ktoré používal otec Ignatij, a taktiež aj jeho rúcha, ktoré používal pri slúžení.

Po poobedňajšej sieste sme sa vydali do dedinky Ruský Potok, kde sme v starom drevenom chráme spolu s otcom Borisom a veriacimi poslúžili večerňu, po ktorej nás veriaci pohostili. Odtiaľ sme sa ponáhľali naspäť do Uliča, aby sme tam tiež stihli večerňu. Na druhý deň ráno, v Kvetnú nedeľu, sme sa ráno zúčastnili utrene a Svätej Liturgie, po ktorej bolo posvätenie bahniatok (myňkoch - ako sa hovorí na tej doline). Po výbornom obede u veriacich a krátkom oddychu sme sa žiaľ už museli nachystať domov. Keďže nám tu bolo tak dobre sa nám veľmi nechcelo ísť preč, a tak sa tu určite čoskoro vrátime.

Chcem sa poďakovať Bohu, že nám požehnal túto cestu, aby sme mohli posilniť ľudí vo viere v tomto ďalekom kraji. Poďakovanie patrí aj všetkým veriacim, ktorí sa o nás starali, aby sme neboli hladní a samozrejme aj našej mládežníčke Zuzke a jej rodičom, ktorí nám poskytli svoju chatu, kde sme mohli stráviť tento víkend. Verím, že sa tu opäť čoskoro stretneme, možno aj vo väčšom počte, a znova tu strávime krásnych pár dní medzi dobrými ľuďmi a v krásnej prírode.

zdroj: účastník zájazdu
26.05.2008