sviatok má Svätí mučeníci Teodul, Agatopod a spoločníci ZAJTRA sviatok má Náš otec svätý Eutychios, konštantínopolský arcibiskup. Odchod do večnosti nášho otca svätého Metoda, učiteľa Slovanov
sviatok má Náš prepodobní otec Ján, učeník svätého Gregora Dekapolitu ZAJTRA sviatok má Náš prepodobný otec Ján zo Starej Lavry
Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!
Ak sa povie slovo Mikulčice, len málo ľudí si vie predstaviť o čo vlastne ide. Mikulčice sú malá prihraničná moravská obec, ktorá je pre nás, pravoslávnych veriacich na Slovensku, ale aj na Morave a v Čechách, veľmi významná. Práve tu sa nachádzajú vykopávky slovanského hradiska, kde pôsobili naši vierozvestcovia- sv. Cyril a sv. Metod. A práve na ich počesť sa dňa 26. apríla uskutočnila púť k týmto odkrytým základom chrámu a na týchto vykopávkach sa slúžila sv. liturgia.
Ale začnime pekne začiatku. ? Už vo štvrtok 24. mája sme sa vydali my dvaja (Miro a Saško) vydali na dlhú cestu, ktorej koniec bol v monastieri sv. Gorazda v Hrubej Vŕbke. Vybrali sme okolo obeda a do monastiera sme dorazili okolo 8mej hodiny večer. Hneď po príchode nás milo privítal vladyka Joakim, ktorý aj býva v tomto monastieri. Spolu s vladykom sme odslúžili večerňu, navečerali sme sa a neskôr sme sa rozprávali s vladykom a ostatnými mládežníkmi na rôzne duchovné témy. Duchovne posilnení sme si šli neskôr ľahnúť. V piatok ráno sme zašli do monastierskeho chrámu na ranné modlitby. Po nich nás čakali chutné raňajky a pustili sme sa ( ja a Saško) do malého upratovania okolia monastiera a domčeka pre pútnikov. Ako tak čas plynul, nastal večer, odslúžili sme večerňu opäť s vladykom a neskôr prišla ďalšia skupinka našich mládežníkov zo Slovenska. Unavení po ceste si zložili svoje batohy a batôžky, navečerali sa a šli sme si ľahnúť, pretože sme vedeli, že nás čaká zajtra veľmi náročný deň. Prišlo ráno, 26. máj a naše cesty vedú na, už spomínané, hradisko v Mikulčiciach. Bol to neskutočný pocit a vedomie, že sv. liturgia sa slúži tam, kde ju kedysi slúžili samotní sv. Cyril a sv. Metod. Liturgiu slúžil vladyka Christofor, vladyka Simeon, vladyka Joakim a dvaja vladykovia z Bulharska. Svätú liturgiu spieval náš Metropolitný vzdelávací chór Pravoslávnej cirkvi sv. vmč. Sofie, Viery, Nadeždy a Ľubvi Po skončení sv. liturgie sme sa pobrali všetci späť do monastiera v Hrubej Vŕbke, odslúžili sme večerňu a nasledovala dalšia cesta. Cesta do Brna, do pravoslávneho chrámu sv. Václava, kde sa nachádzala myrotočivá ikona Umjakčenie zlych serdec (Obmäkčenie zlých sŕdc). Už pri vstupe do chrámu bolo cítiť obrovskú blahodať, neskutočný pokoj, ktorý vyžaroval z, už spomínanej, ikony. Ľudia ostávali v chráme dlho po odslúžení akafistu, klačiac sa modlili a prosili Presvätú Bohorodičku, aby im pomohla v ich životných ťažkostiach. Neskôr nás o. Jozef Fejsák, správca PCO Brno, pozval na skromné pohostenie na brnenskú faru, odkiaľ sme sa vydali späť do monastiera v Hrubej Vŕbke. Nasledovala nedeľa, ktorá bola o čosi slávnostnejšia, keďže z rúk vladyku Joakima prijal diakonskú chirotóniu brat Oleg zo Znojma. Po chutnom pohostení, ktoré nám pripravil o. diakon Oleg sme sa vybrali späť na rodnú hrudu, na Slovensko.
Týmito riadkami by som chcel poďakovať najsamprv samotnému Hospodinovi, ktorý nad nami držal svoju ochrannú ruku a ochraňoval nás počas našich ciest po Morave, ktorý nám požehnal prísť do Mikulčíc a stráviť tak aspoň trochu času v modlitbe na mieste, kde pôsobili naši sv. Cyril a sv. Metod. Chcel by som poďakovať všetkým mládežníkom, všetkým mátuškám a o. duchovným, ktorí sa o nás vzorne starali a v neposlednom rade aj vladykovi Joakimovi, ktorý nás neodmietol a dovolil nám prísť k nemu do monastiera.
