Keď sa prázdniny blížia ku koncu pre mnohých mládežníkov okrem začiatku školy to znamená ešte jednu peknú vec. Púť na Ľutinu- Lucinu.
V našich srdciach sa vynárajú príjemné spomienky. Spoločenstvo s Bohom, ľuďmi, priateľmi. Modlitba, duchovno, milý rozhovor, radosť, ale i v modlitbách prebdená noc. To sú zážitky, ktoré sa nedajú zažiť hocikde inde.
Už desiatykrát sme mali možnosť vychutnať si tieto neopakovateľné chvíle za zvláštnej blahodate Presvätej Bohorodičky. 27. augusta 2010 sme začali stretnutím v Sabinove, duchovným rozhovorom a tradičným zoznamovaním sa. Večer potom večerňa a utreňa pred sviatkom Uspenia Presvjatoj Bohorodicy nás pripravili na duchovne prežitie tohto sviatku.
V sobotu ráno sme vstávali o čosi skôr, aby sme sa pripravili na stretnutie s jeho Preosvietenosťou Tichonom, biskupom komárňanským. Sviatočnú archijerejskú liturgiu v Sabinove zavŕšilo agapé. Po ňom už nasledovala pešia púť na Lucinskú horu. „ Krestú Tvojemú poklaňajemsja Vladyko...,“ alebo iné modlitby sa niesli k Bohu pri krížoch stojacich pri ceste.
Už to vyzeralo, že suchý dôjdeme až k uspenskému chrámu, keď pred Ľutinou sa spustil dážď. No čo, človek sa musí naučiť prijímať všetko dobré i to, čo sa nám zdá menej dobre (od Boha totiž nie je nič zlé). Všetci sme sa zhodli, že práve toto sú momenty na ktoré sa do smrti nezabúda. Všetci spolu k Bohorodičke! A ináč asi aj kvôli dažďu sme urobili časový rekord. ?
Vsenočné bdenie na Lucinskej hore začalo posvätením vody, potom nasledovala večerňa, utreňňa, kázeň, molebny, panachydy, modlitby k sv. Prijimaniu, akafist k sv. mučeničke Ľudmile Českej, prvá sv. Liturgia, druhá sv. Liturgia a tretia Liturgia archijerejská. Naši mládežníci sa aktívne podieľali na týchto bohoslužbách. Pomáhali niesť zástavy, zvoniť, prisluhovali, kantorovali a všetko čo bolo treba. Aj to je úloha mládých ľudí v Cirkvi.
Svätá archijerejská liturgia za prítomnosti našich vladykov Jeho Vysokopreosvietenosti Jána arcibiskupa prešovského, Jeho Preosvietenosti Tichona biskupa komárňanského a jeho Preosvietenosti Pajsija biskupa gorlického bola nádherným zakončením celonočných bohoslužieb. Vladyka Pajsij v kázni poukázal na lásku našej mamky Márie, na to, že Ona vždy počuje naše modlitby a zastáva sa za svojich verných. Veriaci pristupovali k sv. Tajnám pokánia a eucharistie. Tak s Christom a modlitbami Presvätej Bohorodičky sme sa rozišli domov, aby každý z nás takto posilnený mohol svojím životom svedčiť o Isusovi Christovi a jeho Evanjeliovej zvesti.
