|
|
späť
Otázka
„Sláva Isusu Christu! Chcela by som sa spýtať, aký postoj má Pravoslávna cirkev k tetovaniu. Ďakujem."
Odpoveď
„Sláva na viki Bohu! Postoj Pravoslávnej Cirkvi je najlepšie vyjadrený v slovách apoštola Pavla o tom, čím sa majú ženy a muži ozdobovať: „Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a zlých myšlienok. Tak isto aj ženy nech sú krásne ozdobené hanblivosťou a mravnou čistotou, nech sa krášlia nie pozapletanými vlasmi, nie zlatom alebo perlami alebo drahými šatami, ale, ako sa patrí na ženy, ktoré sa zasľúbili zbožnosti, dobrými skutkami“ (1Tim 2, 8-10). Aj apoštol Peter hovorí podobne: „Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, preobliekanie šiat, ale človek skrytý v srdci, v neporušiteľnosti tichého a mlčanlivého ducha; toto je vzácne pred Bohom. Tak sa kedysi ozdobovali aj sväté ženy, ktoré dúfali v Boha... Rovnako (robte) aj vy, muži...“ (1Pt 3, 3-5. 7).
Najlepšie by teda bolo, ak by sa ženy a muži neozdobovali vonkajšou krásou, ani tetovaním, ani maľovaním, ani voňavkovaním, ale dobrom. Nikomu nebude na škodu, ak bude oblečený čisto, teplo, no zároveň úplne jednoducho a skromne. No veľmi je dôležité, aby ženy aj muži boli dobrí, verní, spoľahliví, čestní, úctiví, zbožní. Čo z toho, že dnes sa navonok ľudia obliekajú krásne, ale viac ako polovica manželstiev sa rozpadá a u veľkej časti tých, čo ešte žijú v manželstvách, sa praktizuje domáce násilie? Čo z toho, že sú ľudia pekne oblečení, keď sú bezcharakterní, nespoľahliví, zrádni, neverní, zlí? Čo z vyvoňaných žien a mužov, keď väčšine detí nemá nijakú istotu, že otec s mamou s nimi zostanú navždy a musia vystriedať niekoľkých otcov alebo mamy, ktorých potom väčšinou už ani nedokážu prijať? Čo z toho, že sú plné obchody a šatníky šiat, keď rodičia sa podľa vedeckých štatistických zistení dnes venujú svojim deťom priamo okolo desať minút denne? Čo zo zvodných šiat dievčat a neraz aj chlapcov, keď je dnes také ťažké nájsť ženu alebo muža, ktorí by zostali verní a neušli po čase za inou, iným? Zostáva len dúfať, modliť sa a robiť niečo preto, aby sa medzi nami aspoň občas našiel niekto aj taký, čo nehľadí na svoj zovňajšok, ale pracuje na svojom vnútri a charaktere, aby sme v ňom mohli nájsť životnú oporu, priateľa, priateľku, manžela, manželku, otca, mamu, dobrého učiteľa, lekára, kňaza, jednoducho človeka. Už starí filozofi hovorili, že v tomto svete je najťažšie zo všetkého nájsť človeka. Pritom nezabúdajme na to, že naša večnosť nezávisí od toho, koľko sme mali priateľov, ale koľkým ľuďom sme boli my priateľmi, oporou v živote. Ak chceme urobiť niečo dobré, zmeniť niečo k lepšiemu, existuje len jediná cesta – začať hneď teraz a od seba...“
S láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml.
17. november 2012
Untitled Document
|