|
|
späť
Otázka
„Dobrý večer, ja by som sa vás chcela opýtať, prečo musí mať žena, ak idem na Ukrajinu do pravoslávneho chrámu dlhú sukňu, prečo nemôže mať nohavice, ale len dlhú sukňu a šatku na hlave. Ďakujem s pozdravom“
Monny
Odpoveď
Milá Monny
“Žena by mala nosiť dlhú sukňu nielen na Ukrajine a v chráme, ale všade. Nie je to povinnosť, je to sväté odporúčanie, rada plná lásky a úcty k ženám i k všetkým ostatným ľuďom v chráme alebo inde. Vysvetlím Ti prečo. Žena a muž majú každý svoje zvláštne povolanie v živote. Muž je hlavou ženy a rodiny, to znamená, že sa má o ženu a rodinu čo najlepšie starať, všetkých svojou prácou živiť, ak by bolo treba, má za ženu a rodinu aj zomrieť, má sa prvý vystaviť všetkým hrozbám, nepríjemnostiam a rizikám, ktoré číhajú na ženu a rodinu, aby žena aj rodina mohla pod jeho ochranou spokojne žiť a pracovať na Božiu slávu a spásu. Žena je zasa pomocníčkou muža a matkou, mala by pomáhať svojmu mužovi, povzbudzovať ho, nehádať sa a neodporovať mu, keď hovorí múdro, správne a to, čo sa páči aj Bohu, mala by rodiť deti, ak jej na to Boh dal taký dar, mala by ich kŕmiť, vychovávať a s láskou učiť všetkému dobrému. Aby bolo zrejmé, kto je kto a komu patrí aká úloha v rodine, od počiatku Boh stvoril ľudí tak, aby sa žena a muž od seba zjavne odlišovali navonok aj vo vnútri a tomu by malo zodpovedať aj ich oblečenie. Žena by mala mať ženské oblečenie a muž mužské, aby aj deti dobre videli rozdiel a učili sa od rodičov, aký má byť muž a aká žena. Ak to tak je, deti aj rodičia žijú zdravo a v harmónii, navzájom sa dopĺňajú a slúžia si každý tým, čo je jeho povolanie a na čo má od Boha všetky potrebné dary a schopnosti. Deti to vidia a učia sa robiť to isté. Ak sa však žena a muž začnú správať nie tak, ako by mali, keď sa začnú správať alebo obliekať bez súladu s tým, na čo ich Boh povolal, začína zmätok, narušenie identity, strata vzoru a príkladu, nerozlišovanie mužských a ženských vlastnosti, úloh a povolania. Na prvý pohľad sa možno zdá byť oblečenie málo podstatné, no nie je to tak. Ono nie je najdôležitejšie, no má svoj veľký význam, pretože podľa učenia svätých otcov to, čo robíme navonok, zanecháva odtlačok v našej duši. Neženské správanie a obliekanie robí postupne neženskou aj dušu ženy a tiež aj duše dievčat, ktoré pri takej žene vyrastajú a berú si z nej príklad. Dievčatá a ženy tým veľa strácajú a trpia. Keď sa ženy realizujú ako muži, v mužských činnostiach, správaní, obliekaní, keď chcú byť ako muži, neokúsia to, čo robí ženskú dušu šťastnou, blaženou a svätou. Budú budovať to, čo im je cudzie, čo ich nemôže urobiť šťastnými a kým na to prídu, môže byť už neskoro. A pretože tým škodia nielen sebe, ale aj iným, vo Svätom Písme sa píše: „Nech nebude mužské oblečenie na žene (nohavice), ani muž nech sa neoblieka do ženských šiat, lebo Hospodinovi Bohu je odporný každý, kto robí také veci“ (5M 22, 5). Ak teda ženy dnes tak často nedokážu chodiť oblečené ako ženy vždy, Cirkev im radí, aby sa o to snažili aspoň v chráme. Možno si takto na sukňu aspoň trochu viac zvyknú. Sukňa má byť samozrejme nielen dlhá, ale hlavne slušná, nerozpáraná a neobtiahnutá, aby ňou ženy podobne ako s nohavicami neprivádzali ku hriechu a do nešťastia chlapcov a mužov, svojich blížnych, za ktorých Christos zomrel na Kríži. Ohľadne nosenia šatky v chráme nájdeš odpoveď na tejto adrese: http://bpm.orthodox.sk/bpm3/index1.php?go=otazky/pravoslavie/satky“
S láskou v Christu
prot. Štefan Pružinský, ml.
30. marec 2014
Untitled Document
|