|
späť
Otázka
„Sláva Isusu Christu! Otče, prosím Vás, mohli by ste ma nejako v krátkosti oboznámiť, aký je rozdiel v chápaní sviatku Sedembolestnej Panny Márie, ktorý majú latiníci a ikony Semistreľnej, resp. Umjachčenie zlych serdec, ktorú máme my a ktorá vlastne je čudotvorná, tiekol z nej olej. Keďže vyobrazenie našej ikony má 7 mečov... Ďakujem. Christos posredi nas!“
Miroslav
Odpoveď
„Ako odpoveď na Tvoju otázku Ti najprv napíšem, čo hovoria naše pramene o našej ikone a čo katolícke pramene o sviatku sedembolestnej Panny Márie.
O našej ikone „Umjahčenije zlych serdec“ sa píše v knihe „Zemnaja žizň Presvjatoj Bogorodicy s opisanijem jej ikon“ vydanej v Kyjevo-Pečerskej Lavre v Kijeve toto: „Ikona Presvätej Bohorodičky (Obmäkčenie zlých sŕdc) je od dávnych čias všetkým známa a všetkými uctievaná ako zázračná. Nebolo však o nej, žiaľ, nikdy žiadnych svedectiev. Nie je dokonca známe ani to, kde a kedy sa objavila. Na tejto ikone sa Božia Matka zobrazuje sama (bez Christa), prepichnutá siedmymi mečmi: troma z pravej, troma z ľavej strany a siedmy meč je uprostred. Všetci, čo k nej pribiehajú s modlitbou viery, cítia, že pri obmäkčení srdca sa „obmäkčujú“ a uľahčujú duševné aj telesné utrpenia, a tiež si uvedomujú, že keď sa pred ňou modlia za svojich nepriateľov, vtedy sa „obmäkčujú“ ich nepriateľské vzťahy, ktoré ustupujú veľkodušnejšiemu pocitu milosrdnosti“.
O katolíckom sviatku sedembolestnej Panny Márie som našiel niečo na oficiálnej stránke Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy. Je tam uvedený článok docenta dogmatickej teológie Pavla Drába, ktorí hovorí: „Sedem bolestí, ktoré sú spomenuté pri tejto osobe má biblický základ. Dokonca by som mohol pripomenúť dva biblické základy. Prvým je samotné číslo sedem, ktoré sa používa v Biblii tam, kde sa chce vypovedať plnosť. Aj tu ide o plnosť bolesti Márie, matky prežívajúcej vo svojom živote veľa utrpenia. Biblicky to povieme, že je Sedembolestná. Prežila plnú mieru bolesti vo svojom živote. Druhým základom pre toto pomenovanie je sedem obrazov v textoch evanjelií, ktoré predstavujú Pannu Máriu práve v týchto udalostiach. Od obrazu, keď prichádza Mária s malým dieťaťom do Jeruzalemského chrámu na štyridsiaty deň po Ježišovom narodení, kde ju privíta na nádvorí staručký Simeon cez ďalšie bolesti. Mária po narodení dieťaťa musí utiecť v sprievode sv. Jozefa do Egypta, strata v chráme je ďalším utrpením, štvrtou bolesťou je stretnutie Márie s Ježišom, ktorý nesie kríž, piatou je ukrižovaný Ježiš. Táto bolesť dopadá nadovšetko na Máriu. Šiestou bolesťou je prebodnutie Ježiša a sňatie s kríža. Poslednou siedmou bolesťou je pochovanie Ježiša. Toto je sedem bolestí, ktoré akoby mali jednotiaci základ už v spomenutej predpovedi staručkého Simeona z nádvoria Jeruzalemského chrámu, keď povedal – tvoju vlastnú dušu prenikne meč bolesti“.
Ako je vidno z vyššie uvedených výkladov naša ikona „Semistreľnaja“ a rímskokatolícke zobrazenia a sviatok sedembolestnej Panny Márie majú čosi spoločné aj rozdielne. Spoločné je, že tu aj tam sa hovorí o Bohorodičke a o utrpení. Rozdiel je v tom, na čo sa kladie hlavný dôraz a tiež v spôsobe našej a ich úcty k Bohorodičke. Pri opísaní našej ikony je kladený dôraz na to, v čom spočíva jej služba ľuďom, v čom ona pomáha a ako na ľudí pôsobí. V opise sedembolestnej Panny Márie vystupujú do popredia skôr jej vlastné utrpenia. Nepochybujem o tom, že aj rímski katolíci hovoria aj o tom, čo všetko pre nás Bohorodička urobila a robí, ale aspoň v tých textoch, ktoré mám k dispozícii, kladú prvý dôraz inde. Myslím, že pravoslávny prístup k Bohorodičke je viac podobný Evanjeliu, v ktorom je (podľa cirkevnej tradície na želanie samotnej Bohorodičky) veľmi málo napísané o jej osobe a pocitoch, ale viac o tom, čo urobila a čím poslúžila. Ďalší rozdiel vidím v tom, že o plnosti utrpenia a bolesti sa vo východnej svätootcovskej tradícii na rozdiel od západnej (v zmysle duchovnom) hovorí iba vo vzťahu ku Bohočlovekovi Christovi, pretože len on na seba mohol vziať a uniesť plnosť bolesti. Naši svätí sa nikdy neodvažovali hovoriť, žeby niekto z ľudí mohol uniesť plnosť utrpenia, čiže Christov kríž. Evanjelium a svätí vo vzťahu k ľuďom a to aj tým najsilnejším, hovoria iba o nesení „svojho“ alebo „nášho“ kríža, ktorý je oveľa menší než Christov, pretože je primeraný našim silám (csl. jakože možachu, čiže ako mohli). Nad ľudské sily Boh kríž, čiže bolesť a utrpenie, na nikoho z ľudí nedopúšťa. Posledný rozdiel je daný celkovým rozdielom medzi našou a rímskokatolíckou úctou k Bohorodičke, ktorej vlastnosti a možnosti nepreceňujeme a nepreháňame nad to, čo je naozaj skutočnosťou a čo bolo vierou Cirkvi od počiatku, ale o tom už bola reč v otázke „Rozdiely v učení rímskokatolíkov“.
Napriek uvedeným rozdielom sa úprimne teším z úcty a lásky, ktorú rímski katolíci voči Bohorodičke, zdá sa, prechovávajú. Svojimi slovami nechcem túto ich úctu a zbožnosť vôbec spochybniť, ale iba upozorniť na to, čo je v nej treba naspäť doplniť a prinavrátiť, aby duchovný život nás všetkých bol triezvy, reálny, čistý, pravdivý a tým pádom aj zdravý a udržateľný.“
S láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml. 30. september 2009
Untitled Document
|