|
späť
Otázka
Otázka: „Sláva Isusu Christu! Mal by som na Vás viaceré otázky, ktoré ma dlhšie trápia:
1. Čo si myslíte o Ruskej pravoslávnej cirkvi a jej vzťahu s vládnou mocou?...
2. Prečo nikde nevidieť sebareflexiu a sebakritiku Pravoslávnej cirkvi, ale iba samá chvála? Akoby v PC neboli žiadne chyby. Mám z toho pocit, že všetko mimo PC je zlé. Podobne je to aj v RKC a iných kresťanských spoločenstvách, kde každý presvedčivo bráni svoju cirkev a pritom zamlčiava to zlo, ktoré sa v cirkvi deje!... Kde je pravda? Človek by mal poznať a hľadať pravdu!
3. Opätovné zdôrazňovanie potreby cirkevnej slovančiny u nás ako bohoslužobného jazyka (podobne ako v RKC latinského) - čo opäť zaváňa 3-jazyčným bludom a popieraním Cyrilometodskej tradície slúžiť bohoslužbu v národnom jazyku!
4. Zdôrazňovanie potreby založiť si rodinu - avšak človek by chcel, ale nemá peniaze ani len na bývanie! A Cirkev mladým rodinám ani len nepomôže, zato stavia zlaté teľa (s veľkým prepáčením) zlaté chrámy a veľa peňazí ide na opravu kostolov!! Budem rád, ak s budúcou manželkou budeme mať vôbec kde bývať a dať čo do úst a nieto mať ešte deti a vychovávať ich v tejto skazenej dobe... Cirkev rada káže, čo by mali ľudia robiť, ale sama nepohne a nepomôže ani prstom (česť výnimkám).
5. Odopieranie všetkého svetského, napr. inštrumentálnej hudby - ja osobne napr. nepoznám krajšiu a hlbokejšiu hudbu (a mnoho skutočných umelcov), ako J.S. Bacha (ktorý skoro všetok svoj talent obetoval práve Bohu), pri ktorej mám nesmiernu túžbu modliť sa a kajať! (nie, nie je moja modla, ale prostriedok). Od Dávida azda neušiel zlý duch, keď začal hrať na harfe???
6. Prepáčte mi moju odvážnosť a rozhorčenosť, ale žiaľ kritiku si človek musí nájsť až mimo Cirkvi, lebo tá si ju nepripustí, ako aj napr. tento článok:..... Neviem, nakoľko má autor článku pravdu, ale zrejme hovorí zo svojej skúsenosti.
7. Takisto kauza...... Neviem, či je to pravda alebo len novinárska kačica, ale ak je to pravda, je to veľké pohoršenie. A zase sa to musí človek dozvedieť až zvonka. Veď kresťanstvo hlása pravdovravnosť a pravdivosť, prečo o tomto PC neinformuje??? Veď každý človek, čo sa dopustí hriechu alebo zločinu, má byť potrestaný, nech je to ktokoľvek! Zakrývanie reality, hriechu a klamstvo Cirkvi len škodí!!! Veď svetské inštitúcie sa mi zdajú byť omnoho pohotovejšie a spravodlivejšie pri odsúdení človeka ako v Cirkvi (či už v RKC alebo PC) !!!
Možno sa mýlim, preto Vás prosím o radu, príp. správne nasmerovanie, lebo už naozaj neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť. Lebo ako povedal Isus: "Pravda vás vyslobodí".
A ja nechcem nič iného, len žiť v pravde.
S pozdravom“
Adam
Odpoveď
1. „Myslím si, že tento vzťah je vyvážený a primeraný. Ruská Pravoslávna Cirkev robí čo môže, a nie je toho málo, aby vrátila do spoločnosti čo najviac dobra, úcty k Bohu a lásky medzi ľuďmi navzájom. Mám pocit, že koná do značnej miery slobodne, že si nedá zasahovať do toho, čo je jej sférou pôsobenia, čiže do duchovných a cirkevných záležitostí a sama nezasahuje do veci týkajúcich sa svetskej moci a štátu. Má univerzitu, veľa charitatívnych organizácií (niektoré monastiere vydávajú aj viac ako tisíc jedál denne zdarma pre chudobných), zdravotné zariadenia, rôzne školy, ubytovne pre bezdomovcov, terapeutické zariadenia pre bývalých väzňov, narkomanov a alkoholikov, vlastné vydavateľstvá kníh a inej náboženskej a vzdelávacej literatúry (odhaduje sa, že na trhu je okolo desaťtisíc titulov), filmové štúdiá a mnohé iné zariadenia, ktoré slúžia celej spoločnosti. Jej vplyv by mohol byť aj väčší, avšak nie je to jednoduché, pretože pravoslávnych je v Rusku síce niečo viac ako polovica obyvateľstva, no veľkú časť spoločnosti tvoria príslušníci iných náboženstiev, najmä moslimovia a Židia a ateisti, ktorí zďaleka nie vždy majú pre činnosť Cirkvi pochopenie. V Rusku sa napriek veľkému úsiliu Cirkvi napríklad dodnes nepodarilo dosiahnuť, aby sa vo všetkých oblastiach mohlo slobodne vyučovať náboženstvo tak, ako napríklad u nás.
2. Áno, je pravda, že chybu si treba priznať a je potrebné nekonať proti pravde. Pritom je však dobré zachovávať určité princípy. To, čo sa týka výlučne Cirkvi, si má Cirkev poriešiť sama vo svojom vnútri a nie je potrebné a správne zaťahovať do týchto problémov necirkevných ľudí. Táto zásada vyplýva zo Svätého Písma, kde apoštol Pavol hovorí: „Na vaše zahanbenie to hovorím. Vari nie je medzi vami nik múdry, kto by mohol rozsúdiť svojich bratov? Ale brat s bratom sa súdi - a to pred neveriacimi?! Už vôbec to je u vás chyba, že sa súdite medzi sebou. Prečo radšej nestrpíte krivdu? Prečo radšej neznesiete škodu?“ (1Kor 6, 5-7). Z uvedených slov vyplýva, že nemá zmysel šíriť chyby a omyly iných ľudí na verejnosti, ale treba pracovať na ich odstránení vnútri Cirkvi. Cirkev v tomto smere aj mnoho koná. Cirkevnú literatúru trochu poznám a môžem zodpovedne povedať, že je plná sebakritiky. To isté platí aj o rôznych cirkevných zhromaždeniach, schôdzach, snemoch a podobne, kde riešenie nedostatkov a hľadanie spôsobov, ako zlepšiť činnosť Cirkvi zaberá značný priestor. Ďalšou zásadou je, že ak niekto ublížil nám, o chybe treba povedať najprv tomu, kto ju urobil, čo sa často z rôznych príčin nerobí. Je ľahké rozšíriť cudzí hriech ako klebetu, alebo dať informáciu do médií, niektorí redaktori aj čitatelia budú z toho celí šťastní, a ešte pritom zostať v anonymite. No toto je zbabelý a zlý spôsob. Je treba ísť za konkrétnym človekom, ktorý chybu spáchal a povedať mu, čo si o tom myslíme. Alebo je potrebné mu o tom napísať a podpísať sa. Ak neurobí nápravu, je potrebné povedať to opäť jemu, no pred jedným alebo dvoma svedkami a ak ani vtedy neodstráni nejakým spôsobom krivdu, treba to povedať Cirkvi (Mt 18, 15-18). Toto je oveľa ťažší, ale správny spôsob. Vyžaduje si overenie skutkov, správnu a opodstatnenú argumentáciu a na to sa treba pripraviť. Pri dodržaní tohto spôsobu sa zabráni falošnému obviňovaniu, posudzovaniu a odsudzovaniu bez preverenia faktov a klebetám, pretože ak má človek vstúpiť s niekým do priamej konfrontácie, urobí to len vtedy, ak sa udialo niečo naozaj reálne, vážne, dokázané a skutočne zlé, pretože inak by utrpel iba hanbu a je možné, že by musel znášať aj dôsledky za neopodstatnené osočovanie. Iným prípadom je, ak v prostredí niekto robí niečo, čo vážne ohrozuje bezpečnosť alebo morálku nielen jeho, ale aj iných ľudí. Vtedy je potrebné, aby sa vec odovzdala kompetentným vyšetrovacím a súdnym orgánom a tieto nech konajú svoju prácu a povinnosť. Nakoniec ešte jedna myšlienka. Táto otázka bola myslená možno aj tak, prečo sa na tejto stránke, alebo prečo konkrétne ja nepíšem o konkrétnych hriechoch a priestupkoch, ktoré sa dejú v Cirkvi. Nerobím to preto, lebo Cirkev je duchovná nemocnica a v nemocnici je prirodzené, že sa nachádzajú pacienti, čiže hriešnici a mojou úlohou nie je ich súdiť a ohovárať, ale pomôcť im sa liečiť. Okrem toho v tejto nemocnici mám ja na starosti len jedno oddelenie a to je moja farnosť. Na nej sa snažím vyjadrovať sa k všetkým konkrétnym neduhom, nemociam a slabostiam, ktoré vidím a o ktorých viem. Inde nie som kompetentný a vyjadrujem sa iba vtedy, ak sa niekto pýta na všeobecné princípy. O konkrétnych ľuďoch nepíšem verejne ani v našej Cirkvi, ani v inej a administrátor stránky veľmi správne vždy vymazal diskusie, kde sa začali písať obvinenia na konkrétnych ľudí. Toto nám neprináleží, na to existujú iné kompetentné orgány v Cirkvi aj mimo nej, alebo je potrebné povedať to priamo im a nie na internete. Aj v súvislosti s RKC sa snažím nehovoriť o konkrétnych ľuďoch a prešľapoch, ale iba o jej učení a princípoch. Nepovažujem za správne posudzovať, akí ľudia žijú a snažia sa duchovne uzdravovať a hľadať spásu v RKC. Mňa zaujíma iba to, aké terapeutické princípy a liečebné metódy má RKC k dispozícii, čiže aké má učenie a teológiu a k tomu sa vyjadrujem. Toto je mojou povinnosťou skúmať a mať v tomto prehľad. aby som vedel ľudí, ktorí hľadajú duchovnú pomoc a spásu, nasmerovať správnym smerom. Keď vidím, že niektorá cirkev má nejaké nesprávne učenie, snažím sa ľudí pred ním varovať.
3. Otázku používania cirkevnej slovančiny som sa už pokúsil vysvetliť na tejto stránke v odpovedi na otázku „Prečo sú niektorí kňazi proti slovenskému jazyku v bohoslužbách - 08/12/2011“ a v následnej rozsiahlej diskusii.
4. Áno, myslím si, že Cirkev by nemala hromadiť prebytočné majetky a ak ich má, mala by podľa svojich možností pomáhať ľuďom, ak je to potrebné, aj materiálne, aby si mohli založiť rodinu. Poznám niekoľko prípadov, keď tak Cirkev urobila. No aj Isus Christos rozdával chlieb zadarmo iba dosť zriedka, vo Svätom Písme sa spomínajú iba dva takéto prípady. Všetky ostatné prostriedky a sily venoval duchovnej starostlivosti o ľudí. Myslím si, že aj úlohou Cirkvi v dnešnej dobe je v prvom rade duchovná starostlivosť o ľudí. Je tomu tak preto, lebo duchovné zdravie a život ľudí je to najdôležitejšie a zároveň je to oblasť, v ktorej sú ľudia najviac zbedačení, chudobní a slabí. Pracovať, aby človek samostatne materiálne zabezpečil svoju rodinu je normálnou a prirodzenou povinnosťou človeka. Samozrejme, ak to nie je v jeho silách, tam by Cirkev určite mala pomáhať. No Cirkev, to sú ľudia, preto poďme byť dobrými členmi Cirkvi - Cirkvou, ktorá pomáha slabým!
5. Nakoľko siahajú moje vedomosti, s výnimkou chrámovej bohoslužby Pravoslávna cirkev nemá absolútne žiadne výhrady voči rozumnému používaniu inštrumentálnej hudby a akýmkoľvek iným novým a moderným veciam, ak tieto neslúžia na páchanie hriechu a zla.
6. Z dôvodov, ktoré som uviedol v bode 2. som vymazal linky na uvedený článok, pretože je plný nenávistnej a neobjektívnej kritiky. Veľmi sa divím, že autor článku (vzhľadom na jeho povolanie) je naplnený takým veľkým opovrhovaním, hanobením a primitívnou nenávisťou voči ľuďom patriacim k inej Cirkvi. Je to veľmi nezorientovaný, neinformovaný alebo krajne zaujatý človek.
7. Svetské inštitúcie sú síce naozaj „omnoho pohotovejšie“ pri odsúdení človeka, no mám dojem, že nie sú ani spravodlivejšie ani objektívnejšie. Rýchle odsúdenie človeka, najmä ak patrí k Cirkvi, ešte vôbec neznamená, že to ľudstvu niečo prinesie. Za to, čo často šíria, dovoľujú, schvaľujú a uskutočňujú svetské inštitúcie by sa mali často veľmi a veľmi hanbiť.
Milý Adam, veľmi si vážim, že pripúšťaš vo svojich slovách aj omyl a že hľadáš pravdu. S takým prístupom je veľká nádej, že ju nájdeš. Naozaj úprimne Ti želám, aby si ju našiel a žil podľa nej. Hľadaj ju v prvom rade v sebe! Ak bude z Tvojho života žiariť pravdivosť a spravodlivosť, tisícom ľudí pomôžeš, aby si tiež zamilovali dobro a prestali páchať zlo. Bude to ten najlepší a najúspešnejší zápas za pravdu a spravodlivosť v spoločnosti!“
S úctou a láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml. 12. december 2012
Untitled Document
|