|
|
späť
Otázka
: „Sláva Isusu Christu! Drahý otče, chcem sa spýtať 2 veci. Ide o verš v modlitbe \"Otče naš\" konkrétne \"i ne vvedi nas vo iskušenije\". Vec prvá, čo máme pod týmto veršom rozumieť? Alebo ako nám pravoslávna viera vysvetľuje tento verš, ktorý sa máme modliť denne? Vec druhá, všimol som si 2 preklady tohto veršu v staroslovenštine a to ako \"a neuveď nás do pokušenia\" a \"a nedopusť na nás pokušenie\". Ktorý z uvedených je správny a prečo? Viem, že je správne modliť sa v staroslovenčine, no zaujímali by ma Vaše odpovede. Preto za ne už vopred ďakujem.“
Martin
Odpoveď
Milý Martin
„Správny preklad slov „i ne vvedi nas vo iskušenije“ je „a neuveď nás do pokušenia“ a máme im rozumieť takto: existujú dva základné druhy pokušení: vonkajšie a vnútorné. Medzi vonkajšie pokušenia patria napríklad zlé sociálne podmienky, v ktorých sa človek ocitne, hlad, choroba, prenasledovanie, poníženie, urážka a podobne. Medzi vnútorné pokušenia patria hriešne a diabolské pokušenia, ktorými nás pokúša diabol alebo hriechy a vášne v našej duši. Je to napríklad túžba po smilstve, bohatstve, hriešnej sláve, pomste, hriešnych pôžitkoch a podobne. Z vonkajších pokušení sa nám Sväté Písmo a svätí otcovia radia nadovšetko radovať (Jk 1, 2), pretože tieto nám pomáhajú získavať pokoru, trpezlivosť, vytrvalosť a mnohé iné cnosti, ak sme do nich padli samozrejme nie z vlastnej viny a nedobrovoľne. Dobrovoľné vystavovanie sa akýmkoľvek pokušeniam je považované za pýchu a hriech. Vo vzťahu k vonkajším pokušeniam je dobré prosiť o to, aby nás Boh do nich nevoviedol, iba v tom zmysle, aby ich na nás nedopustil viac, než dokážeme vydržať. Čo sa týka vnútorných pokušení, tam je situácia celkom iná. Tieto prvotne nikdy nepochádzajú z Božieho dopustenia, ale z hriechu a od pokušiteľa a vedú nie k cnostiam, ale k hriechom. Preto je potrebné sa modliť, aby sme v nich vôbec neprebývali, aby nás Boh neponechal ani trochu pod ich vplyvom a aby nás od nich celkom oslobodil. O toto prosíme Boha slovami „i ne vvedi nas vo iskušenije“. Sv. Maxim Vyznávač to vysvetľuje ešte takto: existujú dva druhy pokušení, ktoré majú dve rôzne príčiny. Jeden druh pokušenia je taký, ktorý prichádza dobrovoľne a s vedomým duše, vyvoláva pôžitok v tele, ale smútok a bolesť v duši. Jeho výsledkom je vykonanie hriechu. Iný druh pokušenia je to pokušenie, ktorý prichádza nedobrovoľne a v rozpore s želaním duše. Toto pokušenie pôsobí bolesť pocitom tela, ale pôžitok duši. Isus Christos, keď hovorí, aby sme sa modlili „nevoveď nás do pokušenia“, má na mysli dobrovoľné pokušenie, ktoré pôsobí pôžitok telu a hriech. V súvislosti s týmto pokušením máme prosiť Boha, aby nás od takého pokušenia zbavil a neponechal nás pod jeho vplyvom, pretože prostredníctvom neho by sme odpadli od Božej blahodate a nastúpili na cestu večného utrpenia. Pokušenie, o ktorom hovorí Christos, je hriešne a povzbudzované diablom a tiež také, ktoré „nemôžeme vydržať“."
S láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml.
27. august 2010
Untitled Document
|