|
|
späť
Otázka
„Dobrý deň. Som pravoslávny veriaci. Chcel by som sa opýtať, prečo nemôžu deti pokrstené napr. v rímskokatolíckej alebo gréckokatolíckej cirkvi, ktoré navštívia pravoslávny chrám prijímať sv. Eucharistiu?! Mám vlastnú skúsenosť, keď pravoslávny kňaz odoprel, resp. nedal sv. Prijímanie takémuto malému dieťaťu. Veľmi ma to trápi a veľmi ma to zarazilo. Myslím si, že sa to prieči slovám Christa: „Nebráňte deťom prichádzať ku mne, lebo takých je kráľovstvo nebeské“ (Mk 20, 13). Vo svete žije mnoho ľudí pravoslávnych i nepravoslávnych, ktorých máme milovať. V každom jednom človeku máme vidieť Christa. Častokrát sa bijeme do hrudi, akí sme pravoslávni a že len naša viera je tá pravá. Práve preto by sme mali byť príkladmi pre všetkých. Bol by som rád, keby ste mi na túto otázku odpovedali. Ďakujem bohuznámy. Ladislav“
Odpoveď
„Dobrý deň. Vážený pán Ladislav, máte pravdu, že všetkých ľudí máme milovať. Nie je však láska ako láska. Sú ľudia, ktorí sa tak „silno milujú“, že o tom nikto nepochybuje, a predsa ich to časom prejde a čo je najhoršie, kvôli samej „láske“ nemajú čas ani chuť zaujímať sa o kohokoľvek iného a už vôbec nie o Boha. A existujú ľudia, o ktorých by málo kto povedal, že sa majú radi a predsa v tichosti vykonajú veľké množstvo skutkov lásky. Existujú rôzne druhy lásky! Naša kresťanská láska má byť evanjeliová, múdra a svätá. Túto lásku nám ukázal sám Boh Isus Christos svojim životom, správaním a učením. A aká je to láska? Zvláštna a často ťažko pochopiteľná! Zdá sa, že poznáte Evanjelium, tak určite viete, ako Isus Christos v niektorých krajoch uzdravil veľké množstvo ľudí, a v niektorých uzdravil málo ľudí a to aj napriek tomu, že všade existovalo a existuje až dodnes veľa ľudí nešťastných a chorých, vrátane detí. Doslova sa píše v Evanjeliu: „Pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov” (Mt 13, 58). Alebo na inom mieste sa dokonca píše: “Nemohol tam urobiť nijaký zázrak...A čudoval sa ich nevere” (Mk 6, 5-6). Ďalší príklad zvláštneho Božieho správania je takýto: S niektorými ľuďmi, napríklad s ženou Samaritánkou Isus Christos rozprával veľa, a niektorým neodpovedal ani na jedinú otázku. Doslova sa píše: “Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na to nič neodpovedal” (Lk 23, 9). Ďalší príklad zvláštnej Božej logiky: Niektoré detí Boh uzdravil, alebo dokonca z mŕtvych vzkriesil, a iné, napríklad betlehemské deti, boli Herodesom usmrtené a Boh neurobil na ich telesnú záchranu nič, áno, absolútne nič! Vidíte tú nepochopiteľnú Božiu logiku? Vidíte, aké nevyspytateľné sú niekedy Božie zámery a správanie? A všetko toto Božie spávanie predsa len malo svoju božskú logiku, múdrosť a bez ohľadu na to, či tomu niekto verí, alebo nie, či to chápeme, alebo nie, bolo to vždy to najlepšie rozhodnutie pre ľudí, pretože Boh je láska. Boh vždy robí to, čo je pre nás najlepšie. Podobne niekedy nepochopiteľné je aj rozhodnutie Cirkvi nedávať prijímanie ľuďom neveriacim, inak veriacim alebo nepokrsteným. Je to presne to, čo robil Christos, keď tam, kde nebolo viery, neuzdravoval a to ani deti, lebo ich rodičia, hoci určite v niečo verili, neverili tak, ako bolo treba. Rozhodnutie nedávať prijímanie nepravoslávnym je v Cirkvi od počiatku. Je zapísané v cirkevných pravidlách, u svätých otcov aj v poučeniach pre kňazov v bohoslužobných knihách. Taký je Boží poriadok. Vôbec to však neznamená, že nepravoslávne deti Cirkev nemiluje. Boh aj Cirkev im pomáha všemožne, ale inak. Máme pre nich modlitby, Božie slovo, ikony, láskavý prístup a ak je treba aj sociálnu pomoc. Nebojte sa, že ich nemilujeme. Milujeme ich, a veľmi! Ale Božia logika má zostať zachovaná. Najprv pravdivá viera, potom krst a až potom Prijímanie, aby sa nikdy nezabudlo, ako veľmi dôležitá a nekonečne prepotrebná je pre nás pravdivá viera. Je nevyhnutná pre naše duchovné zdravie. Všimnite si hlavne slovo „naše“ zdravie. Boh, keď nás v niečom tvrdo cvičí a preháňa, nikdy nás necvičí kvôli sebe, ale kvôli nám, aby sme si uvedomili niečo, čo my potrebujeme a veľmi potrebujeme. A či za nesprávnu vieru môžu malé deti? Nie nemôžu, nie sú za ňu ešte zodpovední a nikto ich za to nesúdi. Môžu za ňu väčšinou ich rodičia. Ak niekto bráni prichádzať deťom ku Christovi, sú to zvyčajne ich rodičia, alebo ešte nejakí iní ľudia, ktorí nechávajú žiť deti bez Božej pravdy, šíria všelijaké nové viery, ktoré apoštol Pavol nazýva babskými bájkami. Namiesto pravej viery si ľudia povymýšľali svoju pouličnú teológiu, pretože si vôbec nevážia Boha a Jeho pravdu. A dôsledky nesú deti a nesú ich, pretože tak je stvorený svet. Buď si pomáhame, alebo škodíme, a Boh to tak necháva, pretože inak by nám vzal slobodu a to nikdy neurobí. Keby nám vzal slobodu, naše dobro by už nebolo našim dobrom a zlo zlom. Boli by sme iba roboty. Taká je pravda, taký je stav dnešnej spoločnosti aj napriek tomu, že „kresťanov“ je, ako hovoríte, veľa. Všetci, vrátane nás pravoslávnych, sme od Boha, od Božej pravdy, skutočnej lásky a múdrosti veľmi vzdialení a musíme sa veľmi namáhať, ak sa chceme svojim životom aspoň trochu priblížiť k pravdivej a naozaj pravoslávnej viere. K Prijímaniu nie je dôležitá len pravidelnosť, ale aj dobrá a správna príprava v duchu pravdy, pokánia a bezhraničnej pokory, aby nám neušla podstata.“
S láskou v Christu
j. Štefan Pružinský, ml.
30. jún 2009
Untitled Document
|