|
späť
Otázka
„Sláva Isusu Christu. Som gréckokatolíčka a študujem odbor religionistika. Zaujala ma vaša stránka a keďže máte na nej zaujímavú rubriku, kde sa vás ľudia môžu pýtať na rôzne otázky, čo sa predovšetkým viery týka, mala by som aj ja niekoľko otázok a postrehov. Moja otázka sa týka hlavne ekumenizmu. Chcela by som sa opýtať aký je váš vzťah k iným cirkvám, predovšetkým ku gréckokatolíkom a rímskokatolíkom. Z mojej skúsenosti, nechcem aby to vyznelo drzo a neúctivo, viem o zopár akciách a udalostiach kde dialóg a spolupráca s pravoslávnou cirkvou zlyhala, napr. krížová cesta mestom, ktorá sa každoročne koná vo Svidníku, je ekumenická, zúčastňujú sa na nej ako gréckokatolíci tak rímskokatolíci, ale pravoslávna farnosť ponuky pravidelne neprijíma. Prečo? Je chyba v nás, alebo kde je problém? A takýchto situácií je viac a stále mám pocit, že iniciatíva vychádza predovšetkým z našej strany. Prosím vás neberte tento mail ako provokáciu, ale ja to takto vnímam a bola by som veľmi rada keby ste mi to ozrejmili. S pozdravom a úctou
Katarína
Odpoveď
Milá Katarína
„Prvá Vaša otázka je, aký je náš vzťah k iným cirkvám, predovšetkým ku gréckokatolíkom a rímskokatolíkom. Neviem, či dokážem objektívne zhodnotiť postoj veriacich našej Cirkvi k veriacim iných vierovyznaní, ale môžem sa o to pokúsiť. Na základe toho, čo som doposiaľ mal možnosť vidieť a zažiť, mám dojem, že postoj drvivej väčšiny našich veriacich (snáď na veľmi malé výnimky) k veriacim iných vierovyznaní je momentálne úctivý, normálny a úprimne dobrý. Osobne sa usilujem tiež zdieľať takýto postoj a správať sa k všetkým ľuďom bez rozdielu v duchu úprimnej lásky, nehraného priateľstva a vzájomnej úcty. Takýto postoj sa snažím aktívne šíriť aj medzi veriacimi. Čo sa týka druhej časti Vašej otázky, čiže účasti pravoslávnych duchovných a veriacich na ekumenických akciách, to už je iná záležitosť. V rámci ekumenizmu sa usilujeme šíriť dobré medzináboženské vzťahy, zúčastňovať sa ekumenických dialógov, konferencií, koncertov, výstav a podobne, ale účasť na spoločných modlitbách a modlitebných zhromaždeniach s inými vierovyznaniami nie je našimi cirkevnými pravidlami odporúčaná a dovolená. Toto rozumné pravidlo vychádza z toho, že s ľuďmi iných vierovyznaní môžme zdieľať všetko možné, ale nie odlišnú vieru a z nej vychádzajúcu modlitbu, čiže vnútorný duchovný život. Modlitba je vyjadrením viery, preto nie je dobré vykonávať ju s niekým, koho viera nie je v súlade s tým, čo hovorí Evanjelium. Rozdielov je dosť a nie sú vôbec zanedbateľné. O aké rozdiely ide, o tom sa môžte dočítať vo viacerých odpovediach na tejto stránke, v časti „Pýtajte sa... Viera a vernosť pravde je pre nás ako nevesta, ktorá sa nemôže zdieľať s hocikým... Ak môžte, prosím Vás, nezazlievajte nikomu takýto postoj. Dúfajme, že po dobe, kedy nám zazlievali, že sa modlíme, nepríde zase doba, kedy nám budú zazlievať, že sa nemodlíme tam a vtedy, keď nám to niekto nariadi alebo naplánuje. Nechajme tieto veci na slobodné a intímne rozhodnutie každého človeka a na vnútorný život každého náboženského spoločenstva.“
S úprimnou úctou a láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml. 3. máj 2011
Untitled Document
|