|
|
späť
Otázka
„SLAVA IISUSU CHRISTU! Chcel by som poprosiť o radu, našiel som v Sv. Písme jedno podobenstvo, ktorému nerozumiem. Konkrétne je to 16. hlava ot Luk. SPASI HOSPODI.“
Ľuboš
Odpoveď
Milý Ľuboš
„Najprv len v krátkosti zhrniem, o čom hovorí Sväté Písmo na mieste, ktoré uvádzaš. Opisuje sa tu podobenstvo o správcovi, ktorého obvinili pred jeho pánom, že zle hospodári. Keď sa mal ísť zodpovedať za svoje hospodárenie, urobil najprv jednu vec. Pretože predpokladal, že ho jeho pán kvôli chybám v hospodárení asi prepustí, zavolal si podriadených, dovolil im vymazať z dlžných úpisov časť dlhov s nádejou, že aj oni pomôžu jemu potom, keď sa on ocitne bez práce a živobytia. Za takéto konanie ho jeho pán pochválil, že si počínal rozvážne, opatrne a predvídavo. Z doslovného a svetského pohľadu má toto podobenstvo čudný a ťažko pochopiteľný význam. Ak by sme si za týmto podobenstvom predstavili doslova nejakého pána a jeho sluhu, alebo v dnešnej dobe nejakého majiteľa firmy, jeho ekonóma a zamestnancov, potom by toto podobenstvo z pohľadu svetských zákonov vyzeralo tak, že Isus Christos schvaľuje finančné podvody, okrádanie zamestnávateľa, obohacovanie známych, špekulácie za účelom vlastných výhod a podobne a to určite nie je možné. Úplne nepochopiteľná by bola tiež pochvala konania správcu zo strany jeho pána na konci podobenstva. Je preto jasné, že toto a aj všetky ostatné podobenstvá musíme chápať ináč. Je potrebné ich chápať nie doslovne a svetsky, ale duchovne. Pod pánom je potrebné rozumieť Hospodina Boha, pod správcom Jeho majetku ľudí, ktorí Bohu slúžia, a pod spolupracovníkmi našich blížnych. Pri takomto chápaní nám podobenstvo hovorí toto: My sme od Boha dostali život, zdravie, sily, schopnosť pracovať a tým nepriamo aj majetok a prostriedky na živobytie. Toto všetko máme spravovať tak, aby to slúžilo nielen pre naše dobro, ale aj pre dobro našich blížnych. Máme vedieť odpúšťať ľuďom ich previnenia voči nám, ale aj ich dlhy voči nám, ak sa ocitnú v núdzi a nemajú nám z čoho vrátiť. Takýmto používaním svetských vecí a prostriedkov si získame priateľov, ktorí nám môžu našu lásku voči nim raz vrátiť nielen formou materiálnej pomoci, ale aj tým, že sa prihovoria za nás a za odpustenie našich hriechov a dlhov pred Bohom, našim Vládcom a Hospodinom. Ak toto podobenstvo chápeme takto, potom je všetko úplne pochopiteľné. Bohu predsa patrí všetko, čo máme, a vôbec mu nebude vadiť a nebude to považovať ani za podvod, ani za krádež, ak z Jeho majetku zvereného nám (nie z cudzieho) pomôžeme iným – našim blížnym, ak niečo z neho rozdáme, ak ľuďom odpustíme ich dlhy a hriechy voči nám. Boh je celkom iný, než svetskí páni. To, čo svetským pánom vadí, to On často považuje za správne a naopak veľmi často sa stáva, že to, čo svetskí páni a ľudia považujú za správne a chvályhodné, Boh považuje za hriešne a odporné. V takomto duchu a zmysle, aký som Ti opísal, už pre Teba určite bude pochopiteľné aj poučenie z podobenstva, ktoré vyslovil Isus Christos: „Robte si teda priateľov z nespravodlivej mamony (správnym používaním peňazí a majetku získavajte priateľov), aby vás, až sa (všetko hmotné) pominie, prijali (Boh a anjeli) do večných príbytkov. Kto je verný v najmenšom (čiže kto správne a Bohu milo nakladá so svetským majetkom), je verný aj vo veľkom (čiže v duchovných veciach), a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone (v nakladaní s majetkom a peniazmi), kto vám zverí pravé bohatstvo (duchovné)? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše”. Cudzie pre kresťanov je všetko svetské a hriešne. A to, čo je naozaj „ich“, to je duchovný svet a duchovné kráľovstvo Božie. Isus Christos hovorí o svojich nasledovníkoch: “Ich je kráľovstvo nebeské”. Naše kráľovstvo je kráľovstvo dobra, lásky, porozumenia a radosti a žiť ho môžeme a máme už teraz. Želám Ti, Ľuboš, veľa dobrých skutkov a tým aj veľa priateľov, duchovnú radosť a spásu.“
S láskou v Christu
j. Štefan Pružinský, ml.
18. jún 2009
Untitled Document
|