|
|
späť
Otázka
BUDI IMJA HOSPODNE BLAHOSLOVENNO OT NYNI I DO VIKA! Prajem pekný deň všetkým Vám! Drahí vo Christu, chcel by som sa Vás opýtať, na jednu otázku. Občas sa stretneme s číslom 666 akože satanské číslo. Lenže by ma zaujímalo, ako to číslo vzniklo. Poprosil by som o odpoveď. Vopred Vám ďakujem za Vašu trpezlivosť. SPASI VAS HOSPODI!!!“
Ľuboš
Odpoveď
„Symbolické číslo 666, ktoré sa vo Svätom Písme v Knihe zjavenia sv. apoštola Jána nazýva číslom šelmy, označuje pôsobenie Satana. Netreba ho však chápať matematicky. Aj vo svätých knihách je strana šesťstošesťdesiatšesť a nikdy Cirkev nepovedala, že ju treba vynechať. Toto číslo je potrebné chápať duchovne. Znamenie zlého ducha 666 má na sebe každý, kto viac ako Boha miluje to, čo Boh stvoril počas šiestich dní stvorenia, to znamená veci, zvieratá alebo ľudí. Každý, kto miluje veci, zvieratá alebo ľudí viac ako Boha, oddal sa trom šestkám, má na sebe toto znamenie. Ľudí je samozrejme potrebné milovať, za ľudí je potrebné položiť aj život, ak je to nevyhnutné, ale predsa ich netreba milovať viac ako Boha. My máme mať na prvom mieste Boha, ktorému je zasvätený nielen siedmy deň – nedeľa, ale každý deň. Novozákonná Cirkev Christova, v ktorej my žijeme, to už nie je ani šiesty ani siedmy, ale ôsmy deň stvorenia, to znamená večnosť, ktorá je celá svätá. Preto každý deň má byť u nás svätý, dobrý a Bohom blahoslovený. Číslo 666, ako číslo vyjadrujúce obchádzanie lásky k Bohu a zameriavanie sa na lásku k svetským pôžitkom a veciam stvoreným, má svoj pôvod a počiatok v podstate už v páde niekdajšieho anjela a neskôr Satana a tiež v tzv. prarodičovskom hriechu prvých ľudí. Neskôr sa toto znamenie tiahlo celými dejinami ľudstva. V časoch Starého Zákona nachádzame toto číslo v rozprávaní o kráľovi Šalamúnovi, ktorý v čase rozkvetu svojho kráľovstva a prepychu dostával každý rok „šesťstošesťdesiatšesť hrivien zlata“ (3Kr 10, 14). Život v takomto prepychu ho priviedol až k zrade Boha, modlárstvu a mnohým ďalším hriechom, z ktorých neskôr musel činiť veľké pokánie, ak chcel, aby mu Boh odpustil a spasil jeho dušu. Po Šalamúnovi znamenie šelmy ďalej pôsobí v dejinách ľudstva a postupne speje k vyvrcholeniu svojho rozkladného pôsobenia. Z tohto všetkého pre nás plynie poučenie, že ak nechceme skončiť v takom nešťastí, v akom skončil Satan, musíme zo všetkého najviac milovať Boha celou dušou, srdcom a mysľou. V Bohu má byť aj naša láska k blížnym. Keď naša láska k blížnym bude mať svoj koreň v Bohu, bude to jediná skutočná, silná a pravá láska, ktorú nič nepremôže. Kto má takúto svätú a duchovnú lásku, ten sa nemusí báť Satana ani rôznych svetových systémov, ktoré pod rúškom slobody občas privádzajú ľudstvo do stavu veľmi podobného otroctvu. Ale to je už iná téma.“
S láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský, ml.
26. júl 2009
Untitled Document
|