|
späť
Otázka
„Sláva Isusu Christu. Padlo tu už mnoho otázok aj odpovedí, nuž chcela by som sa aj nejako utvrdiť alebo skôr oboznámiť s manželstvom pravoslávnej a inoverca. Čo by mal spraviť človek inej viery (v tomto prípade gréckokatolík), ak chce vstúpiť do manželstva s pravoslávnou? Ako prijíma Boh takéto manželstvo? Chcela by som vedieť niečo viac o takomto manželstve. Ďakujem za odpoveď.“
Tina
Odpoveď
Milá Tina!
„Sláva na viki Bohu! Vo Svätom Písme sa píše, že kresťan si môže vziať za partnera koho chce, ale „iba v Hospodinovi“ (1Kor 7, 39), čiže v Christu a v Cirkvi, lebo Cirkev je Telo Christovo. To znamená, že by to mal byť cirkevný človek, aktívny člen jednej, svätej, všeobecnej a apoštolskej Cirkvi, v ktorej si aj Ty. Apoštol Pavol pripúšťa aj existenciu takzvaných miešaných manželstiev (1Kor 7, 12-16), čiže manželstiev veriacich členov Cirkvi s neveriacimi alebo s inovercami, avšak len v tom prípade, že človek do takého manželstva vstúpil ešte predtým, než sa stal kresťanom, takto to vysvetľuje Cirkev v 72. pravidle šiesteho všeobecného snemu. Ak človek už je pokrsteným členom Cirkvi, do takého manželstva by už v žiadnom prípade nemal vstupovať a kňaz takéto manželstvo nemá požehnávať, pretože sa považuje za „nedôstojné“. Také je stanovisko svätej Tradície našej Cirkvi. Ak inoverec, napríklad gréckokatolík, chce vstúpiť do manželstva s pravoslávnym dievčaťom, môže, ak chce, prijať pravoslávnu vieru a stať sa členom Pravoslávnej cirkvi cez prijatie pravoslávneho krstu alebo minimálne myropomazania, čiže krstu Svätým Duchom, cez ktorý sa človek začleňuje do Cirkvi. Lepšie je však prijať celý krst, nakoľko nikde okrem pravoslávnej Cirkvi sa krst nevykonáva v plnosti a tak, ako by sa vykonávať mal, najmä so správnym a úplným vyznaním kresťanskej viery, exorcizmami a ponorením do svätej vody znovuzrodenia. Krst je Tajina a tie sú podľa cirkevných pravidiel platné maximálne u rozkolníkov (spoločenstiev vyznávajúcich v plnosti pravoslávnu vieru, hoci sa nenachádzajú v úplnej aj vonkajšej jednote s Pravoslávnou cirkvou), no nikdy nie u heretikov, čiže spoločenstiev vyznávajúcich inú než pravoslávnu vieru (katolíci vrátane gréckokatolíkov, evanjelici vrátane ostatných protestantov a všetci ostatní). Sobáš s gréckokatolíkom, ktorý sa rozhodne prijať pravoslávnu vieru, je užitočný pre spásu samozrejme iba vtedy, ak pravoslávie prijal nie iba kvôli sobášu, ale úprimne, celým srdcom a s láskou k evanjeliovej pravde pravoslávia. Všetky tieto slová môžu znieť trochu tvrdo, no nie je to tvrdosť, ale materinská a láskyplná starostlivosť našej Cirkvi o čistotu viery svojich členov, o našu spásu, o náš zdravý duchovný život. Manželstvo, ktoré nie je jednotné vo viere, nemôže dobre a účinne vykonávať svoje najdôležitejšie poslanie a to napomáhať všetkým členom rodiny k spáse a duchovnému životu s Bohom. Obzvlášť v dnešnej dobe nie je ľahké viesť rodinu k Bohu aj vtedy, ak si rodičia v duchovných otázkach stopercentne rozumejú, no ak si v tejto otázke odporujú a každý chce niečo iné, neviem si náboženskú výchovu v takejto rodine ani predstaviť. Zvyčajne to dopadne tak, že v miešaných manželstvách je táto otázka na jednom z posledných miest záujmu a radšej sa o nej ani nehovorí, aby nedochádzalo k hádkam a sporom. Alebo sa náboženský život zníži na zachovávanie nejakých absolútne všeobecných a nekonkrétnych, ekumenických a nepraktických zásad, ktoré nemajú reálny vplyv na praktický duchovný život. Posledná možnosť je taká, že niektorý z členov takejto rodiny sa predsa len pokúša žiť pravoslávny život, no musí to robiť pri úplnom nepochopení a prinajlepšom chladnej tolerancii ostatných, no často je to skôr psychické mučeníctvo. Uzatváranie miešaných manželstiev nie je v súlade s Božou vôľou, hoci samozrejme z čisto svetského a ľudského pohľadu môže byť takéto manželstvo niekedy aj veľmi pekné a láskavý a milujúci Boh robí všetko preto, aby každému človeku, nech by urobil akúkoľvek chybu, pomohol nakoniec nejako získať spásu a večný život. Čo sa však stalo sa neodstane a chyby, ktoré človek robí, majú vždy svoje dôsledky a tie musia často znášať aj budúce generácie. Z celého srdca želám každému človeku, aby najmä zásadných a duchovných chýb bolo v našom živote čo najmenej, aby sa uzatvárali také manželstvá, ktoré povedú k vzniku rodín, kde bude vládnuť duchovná harmónia, pokoj, hlboká znalosť Božieho slova a vôle a najmä praktický život podľa Evanjelia nielen v telesnej a humánnej láske, ale aj tak, ako to chce Boh, čiže „v Duchu a v pravde“ (Jn 4, 24). Podstatné je, aby manželstvo bolo v prvom rade svätou Tajinou a viedlo k spáse, lebo tá je zo všetkého na svete najdôležitejšia. Bez Boha a spásy nemá nič absolútne nijaký zmysel a všetko je márnosť.“
S láskou v Christu
jerej Štefan Pružinský 18. august 2012
Untitled Document
|