Pekné popoludnie!
streda 24. apríla 2024

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Svätý hieromučeník Antipas, biskup ázijského Pergama
ZAJTRA sviatok má Náš prepodobný otec a vyznávač Vasiľ, parijský biskup

sviatok má Svätý mučeník Sáva Stratilat
ZAJTRA sviatok má Svätý apoštol a evanjelista Marek

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Otázka

„Čo je to ikonómia spásy? Mohli by ste prosím objasniť tento pojem, prípadne ho vysvetliť na konkrétnom príklade? Ďakujem.“

Jana

Odpoveď



„Slovo ikonómia spásy označuje doslova budovanie „domu“ našej spásy podľa určitých zákonov alebo pravidiel inšpirovaných Bohom. Ikonómiou spásy sa nazýva spasiteľské dielo Isusa Christa, čiže všetko to, čo Isus Christos vykonal pre naše spasenie, keď ho akoby „budoval“ cez Svoje vtelenie, učenie, uzdravovanie, zjavenia, preobrazenie, utrpenie, vzkriesenie, vznesenie sa na nebo a ostatné spasiteľské skutky. Ikonómiu spásy vykonáva aj Cirkev prostredníctvom svojich služobníkov, ktorí spolu s Christom slúžia a robia všetko potrebné pre našu spásu. Túto službu pritom majú vykonávať podľa určitých pravidiel, ktoré boli v Cirkvi ustanovené pod vedením Svätého Ducha na všeobecných snemoch. Tieto pravidlá sa nazývajú svätými. Patria medzi nich aj apoštolské pravidlá, pravidlá niektorých miestnych snemov a svätých otcov, ktoré boli všeobecnými snemami prijaté a sú s nimi v súlade. Pretože v niektorých cirkevných pravidlách sú ustanovené aj určité opatrenia, ktoré je potrebné vykonať pri ich porušení, ikonómiou spásy sa niekedy nazýva aj správne uplatnenie týchto opatrení. Ide napríklad o dočasné odlúčenie od svätého Pričastija (Prijímania), vylúčenie z cirkevného zhromaždenia v chráme a podobne. Cirkev a jej služobníci (biskupi, kňazi) majú tieto opatrenia vykonávať primerane, s ohľadom na stav človeka (či činí úprimné a praktické pokánie, alebo nie), v takej miere a takým spôsobom, aby toto opatrenie pôsobilo ako liek a nie ako niečo, čo človeka odvedie ešte ďalej od Cirkvi a Boha. A teraz príklad. Ak napríklad niekto zosmilní, podľa cirkevných pravidiel by sa nemal zúčastňovať sv. Pričastija niekoľko rokov. Úlohou pastierov je s úprimnou láskou a rozumným vysvetlením zdržať človeka od príjimania Eucharistie presne taký čas, aby bol dostatočný pre učinenie pokánia tak, aby mu Prijímanie nebolo na odsúdenie, ale na spásu. Ak totiž človek pristúpi k Prijímaniu priskoro a bez dostatočného pokánia, je mu to podľa slov apoštola Pavla na odsúdenie (1Kor 11, 27-30). Ak ho zasa zdržíme pridlho, príprava na prijímanie sa pre neho môže stať neúnosnou a skončí tiež ďaleko od Boha. Ikonómia spásy teda nie je nejaký jednorazový úkon alebo postih, ale služba človeku a jeho vedenie tak, aby dokázal z hriechu učiniť úprimné pokánie a dobre sa vnútorne pripravil na opätovné prijatie Christa. Ikonómiou spásy nemôže byť povolenie žiť v smilstve a pritom prijímať Christa, zmenšovanie závažnosti smilstva, povolenie oženiť sa cudzoložníkovi, ktorý zničil predchádzajúce cirkevné manželstvo a opustil ženu s deťmi, povolenie zúčastniť sa na bohoslužbe s inovercami, svätiť sviatky s inovercami a svetom, vziať si inoverca alebo inoverkyňu a podobne. Toto nie je ikonómia, ale povolenie konať niečo, čo škodí spáse ľudí. Skutočná a Bohu milá ikonómia je pomoc ľuďom, ktorí už takéto veci vykonali, učiniť z toho pokánie. Skutočná ikonómia je postupným vedením človeka k tomu, aby bol schopný vrátiť sa k normálnemu a zdravému duchovnému životu a začlenil sa späť do Cirkvi a žil s Christom. Skutočná ikonómia nie je hľadanie spôsobu ako obísť pravidlo alebo spochybniť jeho užitočnosť, ale primerané použitie takých opatrení, aby to priviedlo človeka späť k Bohu. Je možné namiesto niekoľkých rokov odlúčiť človeka od Pričastija na niekoľko mesiacov, týždňov alebo dokonca dní, ak človek činí veľké pokánie so slzami a je zjavne rozhodnutý viac to nevykonať. No ikonómiou spásy v žiadnom prípade nie je pripustiť človeka k Eucharistii bez pokánia a prípravy len preto, aby sa nepohneval. Ak sa totiž pohnevá, na vine nebude kňaz ani jeho rozumné opatrenie, ale ďalšie vášne hnevu a pýchy prebývajúce v urážlivom človeku, z ktorých sa treba najprv vyliečiť a až potom prijímať. Ako hovorí Isus Christos: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 23-24).“

S láskou v Christu

jerej Štefan Pružinský, ml.
13. september 2010



Untitled Document