Dobré ráno!
pondelok 17. júna 2019

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Náš otec svätý Mitrofan, konštantínopolský patriarcha (325-326)
ZAJTRA sviatok má Svätý jeromučeník Dorotej, týrsky biskup

sviatok má Mučeníci Manuel, Savel a Izmael (362)
ZAJTRA sviatok má Mučeníci Leontios, Ipatios, Theodulos (70-79)

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Otázka

„Zaujímam sa o dejiny kresťanstva a vzťahu Cirkvi a štátu. Aký má pohľad svätá pravoslávna Cirkev na demokratický systém vlády, kde už nie je hlavou štátu kresťanský cár, či cisár alebo kráľ, ale častokrát kresťanstvu nepriateľsky naladené sily? (parlament, či prezident)? Ako vnímať zákony, ktoré v takýchto štátoch sú prijímané a sú často v priamom rozpore s kresťanskou morálkou? Je možné chápať takúto štátnu moc ako Bohom ustanovenú, tak ako o tom píše apoštol Pavel, že každá moc je od Boha? Ďakujem.“
Zachariáš

Odpoveď

Milý Zachariáš

„Najdôležitejšie zo všetkého je správne chápať rozdiel medzi svetskou mocou a Cirkvou. Kráľovstvo cára alebo demokratická moc je jedna vec a Cirkev a Božie kráľovstvo v duši kresťana je vec druhá. Tieto dve veci si môžu alebo nemusia pomáhať, avšak vždy sú to dve principiálne odlišné sféry. Keď sa v pravoslávnej Byzancii hovorilo o symfónii medzi svetskou mocou a Cirkvou, ak o tom hovorili úprimní a zbožní kresťania, nemali nikdy na mysli premiešanie svetskej a duchovnej sféry, ale iba ich vzájomnú koexistenciu (spoločnú existenciu) založenú na takých pravidlách, aby činnosť jednej nenarušovala činnosť druhej. V ideálnom prípade môžu tieto dve sféry koexistovať bez problémov, Cirkev je vtedy veľkým prínosom pre štát, štátna moc sa môže inšpirovať jej dobrými a užitočnými odporučeniami a Cirkev sa môže tešiť slobode a materiálnej pomoci pri vykonávaní a uskutočňovaní svojho poslania. Ak však symfónie niet, potom už zostáva iba koexistencia s väčšími alebo menšími problémami. V dnešnej tzv. demokratickej spoločnosti sa dá hovoriť o symfónii medzi štátnou mocou a Cirkvou iba v niektorých oblastiach, ktoré sa týkajú napríklad spoločného zápasu proti niektorým druhom násilia (v prípade násilia na nenarodených deťoch to už neplatí), zločinnosti, nedostatku základných prostriedkov pre život, niektorým chorobám, užívaniu narkotík (v prípade niektorých druhov a niektorých krajín to neplatí) a podobne. V mnohých iných oblastiach symfónie niet. Dá sa dokonca povedať, že narastá počet oblastí, v ktorých si Cirkev a štát prestávajú rozumieť. Ide napríklad o postoj k interrupciám, homosexuálnym manželstvám, nemravným druhom umenia a zábavy a podobne. Čo sa týka otázky, či je možné chápať demokratický systém vlády za Bohom ustanovenú moc, odpoviem Ti tak, že iba do istej miery, v niečom áno a v niečom nie. Pretože hovoríme o štátnej moci, budem hovoriť iba o svetských oblastiach, ktoré jediné patria do jej pôsobnosti. Úlohou svetskej moci je podľa slov apoštola Petra „trestať zločincov a chváliť (podporovať) dobrých“ a my si ju máme za to podľa jeho slov vážiť a ctiť (1Pt 2, 13-17). Z toho vyplýva, že keďže dnešná vláda túto svoju úlohu do istej miery naozaj vykonáva, budeme si ju aj my za to do istej miery vážiť. Úcta jej patrí aj za podporu života a práce ľudí napríklad výstavbou ciest, škôl, nemocníc a mnohých iných dobrých vecí. Nakoľko si vláda tieto svoje úlohy plní, natoľko si ju máme vážiť, nakoľko si ich neplní, natoľko prirodzene klesá aj naša úcta a vďačnosť voči nej. Svoje slová o úcte k svetskej moci apoštoli nehovorili formálne, ale vzhľadom na jej prácu pre národ. Aká je jej práca, taký má byť aj náš postoj k nej. Čo sa týka jej duchovných vlastností a aktivít, všimni si, že apoštoli ich vôbec nehodnotia, pretože je to oblasť, ktorá už patrí do inej sféry. Do tejto sféry by sa už vláda miešať nemala a nemali by sme to od nej ani očakávať. Cirkev nie je a nemá byť na štáte nijako závislá. Štát môže činnosť Cirkvi akceptovať, podporovať, slobodne odmietať alebo prijímať, ale nemal by do nej nijako zasahovať. Duchovný život národa patrí v plnosti a jedine do kompetencie Cirkvi. Takýto postoj k svetskej moci môžme nájsť u sv. Teofana Zatvorníka, prepodobného Justína Popoviča a u mnohých ďalších svätých otcov Pravoslávnej Cirkvi. Nakoniec ešte jedna myšlienka. Daj Bože, aby Cirkev, to znamená všetci jej členovia, žila naozaj duchovne a kresťansky, podľa evanjelia, modlitebne, skromne a sväto. Potom bude totiž všetko v poriadku. Svet nikdy nemôže Cirkev ohroziť, ak sa o vieru nepripravia samotní veriaci. Svet a mocní tohto sveta nemajú podľa slov Isusa Christa žiadnu šancu skriviť nám na hlave ani vlas, ak si my sami nespôsobíme úpadok mravov a charakterov ľudí, ktorého dôsledkom sú potom mnohé a veľké nepríjemnosti. Som presvedčený, že nedostatky štátnej moci sú v prvom rade dôsledkom neduchovného a nemorálneho života všetkých nás, čiže celého národa ako celku a až potom importom zo zahraničia. Je to tak preto, lebo politici nepadajú zo stromov, ale vyrástli v tomto národe so všetkými jeho vlastnosťami, prednosťami aj nedostatkami, pravdivou Cirkvou aj herézami, zvyškami duchovnosti, aj hlbokým mravným a duchovným úpadkom, nemodlitebnosťou a dominantnou túžbou po materiálnom bohatstve, sláve a hriešnych pôžitkoch.“

S láskou v Christu

jerej Štefan Pružinský, ml.
1. október 2010



Untitled Document Komentáře - chybové hlášeníNepodarilo sa pripojit k databázovému serveru.