|
späť
Otázka
„Sláva Isusu Christu! Chcela by som sa opýtať, aký názor má svätá pravoslávna cirkev na darcovstvo orgánov? Spasi Hospodi.“
Marika
Odpoveď
Milá Marika
„Doposiaľ som nemal možnosť oboznámiť sa s žiadnym oficiálnym vyhlásením našej Cirkvi, ktoré by dávalo odpoveď na túto otázku, hoci predpokladám, že minimálne vo veľkých miestnych pravoslávnych cirkvách napríklad v Rusku a Grécku takéto vyhlásenia asi existujú. Napriek tomu Ti napíšem aspoň zopár najdôležitejších myšlienok, ktoré Ti môžu pomôcť zorientovať sa aspoň čiastočne. Voči darovaniu takých orgánov, ktoré neohrozia život darcu (koža, jedna oblička, krv a pod.) a ku ktorých darovaniu môže dať darca svoj vedomý súhlas, vo všeobecnosti nie sú vznášané vážnejšie výhrady, hoci aj v týchto prípadoch je potrebná opatrnosť. Žiadny zásah do organizmu darcu aj príjemcu totiž nie je bez rizika (infekcie, imunitných protireakcií a pod.). Preto je potrebné každý takýto úkon individuálne posudzovať a zvažovať. Čo sa týka odoberania orgánov u ľudí, ktorí utrpeli takzvanú smrť mozgu (väčšinou z dôvodu mechanického poškodenia pri nehode alebo úraze), a ktorí v dôsledku odobratia jedného alebo viacerých orgánov musia následne nutne aj biologicky zomrieť, tam je situácia oveľa zložitejšia. Problém spočíva hlavne v dvoch faktoch. Od človeka, ktorý utrpel takzvanú smrť mozgu a nachádza sa v ťažkom stupni kómy nie je možné získať súhlas na odobratie orgánov (podľa slovenských zákonov to nie je ani podmienka) a po druhé, na transplantáciu sa dajú použiť iba orgány (s výnimkou kože a očnej rohovky) z biologicky ešte živého človeka, to znamená z človeka, ktorému ešte fungujú základné biologické funkcie, čiže bije mu srdce a fungujú pľúca. Ak si uvedomíme, že takýto človek má mŕtvu len jednu časť mozgu (hoci vizuálne väčšiu) zodpovednú za príjem vnemov, ich analýzu a spätnú reakciu, avšak jeho druhá spodná časť takzvaný mozgový kmeň chránený v spodine lebečnej ešte žije, pretože on riadi srdce a pľúca a tie fungujú, z kresťanského pohľadu a myslím, že ani z morálneho, nie je možné povedať, že jeho stav sa rovná skutočnej smrti, alebo že je beznádejný. V takomto človeku síce nefungujú vonkajšie vnemy, čiže takzvaná vyššia mozgová činnosť, avšak fungujú všetky ostatné a pritom životne dôležité orgány a duchovné vnímanie. Aj keby jeho telo už nebolo v budúcnosti schopné sa zregenerovať a Boh by neurobil žiadny zázrak, aj tak je pred nami veľmi vážna otázka, či má iný človek právo vopred vziať takémuto človeku akúkoľvek šancu na prebratie z kómy a prerušiť všetky ostatné jeho životné funkcie, aj keď s cieľom pomôcť inému človeku s asi z ľudského hľadiska lepšími vyhliadkami na život? Pretože ide o otázku, ktorú nám priniesol život pomerne nedávno, musíme ešte počkať, kým nám spoločný hlas celej Cirkvi dá na ňu definitívnu odpoveď. Podrobnejšie sa o tejto téme môžeš dočítať vo výbornom článku nášho duchovného otca a zároveň lekára jereja Mgr. MUDr. Jakuba Jacečka v Pravoslávnom kalendári (ročenke) na rok 2009, s. 124-126.“
S láskou v Christu
j. Štefan Pružinský, ml. 15. január 2009
Untitled Document
|