Pekné dopoludnie!
piatok 19. apríla 2019

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Náš otec svätý Eutychios, konštantínopolský arcibiskup. Odchod do večnosti nášho otca svätého Metoda, učiteľa Slovanov
ZAJTRA sviatok má Náš prepodobný otec Juraj, mytilénsky biskup

sviatok má Náš prepodobný otec Ján zo Starej Lavry
ZAJTRA sviatok má Mučeník mládenec Gabriel Slucký

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Otázka

„Aký pôvod má zvyk nosenia červenej šnúrky u našich ľudí? Aký postoj má k tomu zachovať pravoslávny veriaci?“

Odpoveď



„V živote sa každý z nás často stretáva s javmi, vecami, ľuďmi, situáciami, ktorých sa obávame, máme z nich strach, cítime sa byť ohrození, v nebezpečenstve. Každý človek hľadá pomoc, ochranu, spôsob, ako sa chrániť pred nebezpečenstvom, no nie každý to robí správnym spôsobom. Správnym spôsobom, ako sa chrániť pred zlom, je hľadať pomoc spoločne s Bohom. Neznamená to, že aj my sa nemáme nejako snažiť a chrániť sa pred zlom a nebezpečenstvom, vôbec nie, aj my sami sa máme snažiť niečo robiť, byť opatrní a usilovne hľadať spôsob, ako si pomôcť, no mali by sme to vždy robiť s Božím požehnaním, v spolupráci s Bohom. No a tu prichádzame k otázke, ako rozpoznáme, či to, čo robíme, je podľa Božej vôle, či sa to Bohu páči, či je to od Boha? Rozpoznáme to podľa toho, či je to požehnané Cirkvou, lebo Cirkev je Telo Christovo. Isus Christos, Boží Syn, pred svojím viditeľným „odchodom“ z tohto sveta, čiže pred svojím vznesením sa na nebo povedal: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Toto sú posledné slová Evanjelia. Isus Christos je teda aj teraz prítomný medzi nami a vždy to tak bude. Touto Jeho prítomnosťou je Jeho Cirkev, ona je Jeho vtelením, zjavením, sprítomnením. Cez Cirkev, jej činnosť, slová, obrady, bohoslužby, Tajiny je Christos neviditeľne aj viditeľne a dokonca aj „hmatateľne“ (je možné Ho prijímať) prítomný na Zemi až do konca sveta. Keď teda chceme byť s Bohom, máme možnosť nájsť, uvidieť, dotknúť sa Boha v Jeho Cirkvi. Ona nám ukazuje a hovorí, čo je Božia vôľa a čo nie je. V nej môžeme nájsť odpoveď na všetky naše otázky. V jej Svätom Písme, bohoslužobných textoch, Tradícii, dielach svätých otcov, pravidlách, v jej živote môžeme nájsť Božiu odpoveď na všetky otázky, ktoré nás trápia a pomoc vo všetkých situáciách, ktoré nás ohrozujú. Ak niekto chce nájsť pomoc bez Cirkvi, obchádza samotného Boha a stráca Jeho požehnanie. Takýmto hľadaním pomoci bez Boha je aj nosenie červenej šnúrky či nosenie spodnej bielizne naruby alebo takzvané „hádzanie uhlíkov“. Všetko sú to spôsoby, ktorými sa človek snaží obísť Cirkev a tým aj Boha a pomôcť si sám alebo za pomoci iba ľudí, no bez ozajstného Boha. Hoci tí, ktorí takéto veci robia, sa často odvolávajú na Boha, v skutočnosti s Ním nemajú nič spoločné, lebo Boh a Cirkev takéto veci nepožehnávajú. Cirkev má celkom iné spôsoby ako človeku pomôcť. Je to modlitba, pôst, pokánie, sväté Tajiny, najmä svätá Eucharistia (Prijímaniíe), svätená voda, posvätený olej, ostatky svätých (mošči) a mnohé ďalšie prostriedky. Ak človek využíva tieto pomôcky, nájde bezpečnú pomoc od Boha. Ak ľudia hľadajú iné metódy ako sa zbaviť zla, obchádzajú Boha a preto sa ocitajú pod vplyvom démonov. Nosenie červených šnúrok, odrábanie z očí prostredníctvom uhlíkov, „spľúvanie“ malých detí či nosenie spodnej bielizne naruby a podobne, to všetko naozaj akoby pomáha, no silou démonov. Tieto zvyky vôbec nemajú pravoslávny, resp. kresťanský pôvod a sú veľmi nebezpečné. Výsledkom toho je posadnutosť hriechom a zlom, odpadnutie od duchovného života a postupne úplná duchovná smrť. Prečo to ľudia robia? Lebo je to ľahké, jednoduché a nevyžaduje si to žiadnu námahu, iného dôvodu niet. Ak si chceme pomôcť bezpečne a s Bohom, chce to pokánie, čiže zmenu života, zrieknutie sa hriechu a to sa nám ľuďom vidí ťažké. Preto mnohí hľadajú ľahké spôsoby, ktoré žiadnu zmenu života a zrieknutie sa hriechu nevyžadujú a tak padajú do rúk satana, ktorý je odvekým nepriateľom človeka a chce nás zahubiť. Satan navonok akože rýchlo pomôže, no len preto, aby nás nenápadne získal do svojej moci, odviedol od Boha a nakoniec zahubil. Boh, naopak, pomáha navonok akoby pomalšie, niekedy nás skúša a necháva dlho prosiť, modliť sa, namáhať sa, kým nám pomôže, no pomáha nám bezpečne, tak, aby to bolo dokonalé pre náš úžitok a aj spásu. Boh je cez svoju Cirkev vždy pripravený nás ochraňovať a to od nášho počatia až po smrť. V modlitbách, ktoré sa majú čítať hneď na prvý a potom ôsmy deň po narodení dieťaťa, je všetko potrebné k tomu, aby boli dieťa aj matka chránení pred každým zlom, aby im neprišlo, ako ľudia hovoria, „z očí“. No kto volá kňaza, aby sa ich (tie modlitby) pomodlil? Ľudia radšej na dieťa „spľúvajú“, alebo až do krstu nikde nechodia, no toto nie je najlepšie riešenie. Ak sa rodičia s dieťaťom spoločne s kňazom nepomodlili stanovené modlitby, vtedy naozaj nech radšej nikam nechodia, až kým dieťa nebude pokrstené, no lepšie je vykonať všetko tak, ako to ponúka Cirkev a môžu spokojne chodiť všade, kde je to potrebné. Cirkev chce chrániť matku aj dieťa aj neskôr na štyridsiaty deň, no aj o tieto modlitby, ak sa ešte nevykonal alebo nekoná krst, málo kto prosí. Ak sa krst koná neskôr ako o štyridsať dní, je dobré poprosiť kňaza, aby sa pomodlil nad matkou a dieťaťom modlitby stanovené na štyridsiaty deň po pôrode. A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Na každej liturgii, každý deň, po celý náš život nám Cirkev ponúka účasť na Eucharistii, ktorá je najväčším liekom na každý neduh a najväčšou ochranou pred každým zlom, no málo kto k nej častejšie pristupuje. Cirkev ponúka silné a sväté modlitby aj pri vstupe do manželstva, no aj tie čoraz viac ľudí obchádza a neprijíma. A tak je to až po hrob. Keď je človek veľmi starý a silno trpí, Cirkev ponúka modlitby za to, aby Boh skrátil toto utrpenie a prijal človeka skôr k sebe, no málo kto o takéto modlitby prosí. Namiesto toho niektorí ľudia chcú vziať moc nad životom do svojich rúk a hľadajú spôsob ako dosiahnuť povolenie skrátiť človeku život zásahom iného človeka, čím sa vykonáva ťažký hriech samovraždy a vraždy. Keď nakoniec človek zomrie, Cirkev ponúka „Kánon na odchod duše“, aby odchod duše od tela bol pokojný a Bohom požehnaný, no aj o ten málo kto z príbuzných kňaza požiada. Boh a Cirkev má teda všetko a je ochotná nám vždy pomôcť. Záleží už iba od nás, či o túto pomoc stojíme a či sme ochotní priložiť ruku k dielu a trochu sa ponamáhať, aby sme našli pomoc v našich trápeniach s Božím požehnaním a užitočne nielen pre naše telo, ale najmä pre našu dušu a spásu.“

S láskou v Christu

jerej Štefan Pružinský, ml.
25. september 2012



Untitled Document Komentáře - chybové hlášeníNepodarilo sa pripojit k databázovému serveru.