|
|
späť
67. poučenie prepodobného Feodora Studitu
Na svätú a veľkú stredu
O Christových spasiteľných strastiach, pokore a vytrvalosti
Otcovia, bratia! Tento deň je svätý a poklony hodný. Týmto dňom sa začína sväté strádanie Hospodina nášho Isusa Christa, ktoré vytrpel za spasenie sveta. Tak, ako o tom predpovedal prorok Dávid v druhom žalme, hovoriac: „Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému.“ (Ž 2, 1-2) Lebo zasadli bezbožní starší židovského národa a vytvorili podlý plán – usmrtiť nášho Christa a Boha. A Judáš, ľstivý učeník, sa zriekol učiteľa, ľstivým a zradným bozkom Ho vydal Židom. Nepriateľom a vrahom, ktorí spútajúc Vládcu sveta, predviedli a postavili Ho pred súd, vypytujúc a vypočúvajúc Ho. No On odpovedal s veľkou pokorou. Keď však odpovedal - strašné je to čo i len počúvať - jeden z predstavených sluhov Ho udrel po tvári, hovoriac: „Ako to odpovedáš veľkňazovi?“ No On to svojou nekonečnou trpezlivosťou zniesol, hovoriac: „Ak Som zle hovoril, vydaj svedectvo o zlom, ale ak dobre, prečo Ma biješ?“ (Jn 18, 23) Potom sa od bezbožníkov podrobuje rúhaniu, urážaniu, hanobeniu, opľúvaniu, zauškovaniu, bitke a nakoniec vystupuje na Kríž. Dokonca, ani vtedy sa na vrahov nehnevá, ale modlí sa za nich, hovoriac: „Otče, odpusť im tento hriech, lebo nevedia, čo činia.“ (Lk 23, 34) Tá všetka zloba, ktorú na Ňom spáchali ich nenasýtila, ba ešte k nej pridali: napojili Ho žlčou a octom, potom už Nesmrteľný zomiera. No ani tým všetkým nevyhasol ich hnev a zúrivosť, ktorú mali proti Nemu; kopijou Mu ešte prebodli bok.
Hľa, Christovo strádanie, o ktorom sme si v krátkosti povedali. Kto to vníma celou dušou, ten sa nikdy nehnevá, nenechá sa zviesť, nepýši sa, nezávidí a neprechováva nepriateľstvo voči svojmu bratovi. Netúži po sláve, no pokoruje sa a je skrúšený. Považuje sa za hlinu a popol. Túži sa stať spoluúčastníkom Christových utrpení a snaží sa zomrieť za Christa, aby sa nasýtil slávy Jeho vzkriesenia. Majme, bratia, aj my odvahu, lebo len niekoľkí sa stali a stávajú sa spoluúčastníkmi Vládcových utrpení. Vidíte, kde sa nachádzame? Nenachádzame sa vo vyhnanstve a prenasledovaní za vyznávanie pravoslávnej viery? A neboli sme pred tým všetkým vo väzení? Netiekla vaša krv od množstva bitky? Neskončili mučenícky za Hospodina niektorí z našich bratov? Teda, chválime sa tým Hospodinovi za takéto dary. Tak, ako pred smrťou netreba chváliť nikoho; pre ľudskú náklonnosť k hriechu a pre slová premúdreho Šalamúna, pretože nevieme, čo bude ráno; tak vás veľmi prosím, stojte tvrdo a neochvejne. Evanjeliovou vierou jednodušne a jednomyseľne znášajte strádanie, nebojte sa hrozieb nepriateľov viery a neprekážajte každému blahému dielu. Naopak, ako Boží služobníci, vždy buďte prichystaní na každé dobré dielo – na poslušnosť, pokoru, nebojácnosť, na vytrvalosť. „Musíte byť vytrvalí“ (Žid. 10, 36), aby ste splnili Božiu vôľu a dosiahli večný život. Nepotrvá dlho a Hospodin príde utíšiť a osláviť namáhajúcich sa a znášajúcich ťažkosti za Jeho sväté meno. A nebude meškať. Prečo sa zaťažujeme pokušeniami a súžením; a každodenne neznášame žiaľ za Jeho lásku? Apoštol hovorí: ak za Jeho meno umrieme, budeme s Ním žiť večne: ak znášame utrpenie, budeme s Ním kraľovať v nebesiach, ak Ho zaprieme, aj On zaprie nás, ak sa Mu spreneverujeme, On zostáva verný, lebo seba samého nemôže zaprieť (2 Tim 2, 11-13).
Predstavme si, bratia, akú veľkú radosť budú mať svätí, keď uvidia nášho Pána Isusa Christa, prichádzajúceho z nebies s množstvom svätých anjelov a nebeských mocností. V nevysloviteľnej radosti ich zavolajú a ovenčia, aby s Ním boli na večné veky. Aký zármutok a hanbu okúsia tí, ktorí nepočúvali Evanjelium a prehliadali Jeho sväté prikázania? Takí budú, spolu s diablom a jeho démonmi, odsúdení na večné muky! A tak stále o tom, ba ešte o viacerom, premýšľajme. Očisťujme si, pokiaľ tu ešte žijeme, dušu a osvecujme ju slzami pokánia od každej nečistoty a poškvrny tela a ducha. V Božej bázni dokonajme posvätenie (2 Kor 7, 1), snažiac sa o Bohumilé skutky, nenávidiac akúkoľvek poškvrnu a usilovne sa snažiac o každú cnosť. Majme navzájom bratskú lásku, preukazujme si navzájom úctu a ďalej všetko, čo doporučuje Apoštol (Flp 2, 3). Čo sa týka (modlitebného) pravidla; nebuďme nedbanliví a leniví, no neochabujte v horlivosti, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi, v nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, vytrvalo prebývajúci v modlitbe (Rim 12, 11-12). Aby sme v takejto čistote a cnostnom živote oslavovali prichádzajúcu Paschu a stali sa účastníkmi večných bláh, pri našom Pánovi, Isusovi Christovi, Ktorému patrí sláva a moc, spolu s Otcom a Svätým Duchom, teraz, vždy, až na veky vekov. Amiň.
Zdroj: http://orthlib.ru/Feodor_Studit/67.html
Preklad: Redakčná rada internetového portálu (RRIP)
Untitled Document
|