|
|
späť
59. poučenie prepodobného Feodora Studitu
Na piatok týždňa, kedy sa klaniame krížu.
Keď umŕtvime telesné vášne a povstaneme cnosťami, vtedy budeme nášmu Hospodinovi Bohu sláviť Paschu.
Otcovia, bratia! Deň Paschy sa blíži, pretože s Božou pomocou sme prešli polovicu pôstu. No, prečo si tak silno želáme dočkať sa tej Paschy, ktorá príde a potom pominie? Či sme ju nesviatkovali mnohokrát v predchádzajúce roky? Tak, aj teraz táto Pascha prejde a skončí sa, pretože v tomto svete niet ničoho stáleho a večného. Všetko je dočasné a pominuteľné. Aj dni a čas nášho života miznú ako tieň, odchádzajú ako sen a prebiehajú rýchlo, pokým neprivedú každého z nás na koniec nášho života. Možnože niekto na to povie: „Či nie je Pascha vytúžená?“ Áno, naozaj je. Môžeme povedať, že nie? No, hovorím, že tá Pascha je vytúžená, ktorá nebýva raz v roku, ale vždy a každý deň. Aká je to Pascha? Očistenie hriechov, skrúšenosť a pokora srdca, slzy dojatia, čistota svedomia, odstránenie telesných vášní, t. j. smilstva, nečistoty, zlej žiadostivosti a všelijakého ďalšieho hriechu a vášne.
Kto dosiahne také cnosti, ten slávi Hospodinovi Paschu a oslavuje svetlý a tak vytúžený sviatok nie raz za rok, ako sme povedali, ale celý svoj život. Na druhej strane, kto nemá to, o čom sme hovorili a je sluha vášní a telesných žiadostí, ten iste nemôže oslavovať. Pretože, ako môže oslavovať ten, komu je bohom brucho? Ako sa môže duchovne radovať ten, koho spaľuje telesná vášeň? Aká bude božská oslava u toho, koho srdce zožiera a ničí závisť a zlopamätlivosť? Ako pocíti duchovnú radosť sviatku ten, kto je ponorený do lásky k peniazom alebo je otrokom ctižiadosti alebo spútaný ďalšími vášňami? Takíto nemôžu oslavovať. Či napadne niekoho povedať o ležiacom na lôžku, trápenom ťažkou chorobou, že len odpočíva? Alebo povedať o človeku, ktorému sa zničila loď a on sa nachádza v nebezpečenstve utopenia, že šťastne pláva? To nie je možné. Rovnako, ako nie je možné pre toho, kto sa nachádza v tme, vidieť svetlo, tak aj pre konajúceho hriechy nie je možné oslavovať a sviatkovať Paschu.
Vašou láskou, bratia, sa spolieham na Boha, že sa nachádzate v lepšom a spasiteľnom stave. Náš život je niečo iné, ako len príprava k sviatku. Vidíte, čo sa u nás deje! Spievanie nasleduje po spievaní, čítanie po čítaní, duchovné poučenie po duchovnom poučení, modlitba po modlitbe. Všetko, akoby nejaký kruh nás zjednocuje s Bohom. Je nejaký iný život blaženejší od takéhoto nášho života? Nie, ani jeden.
Keď sme spoznali, v čom spočíva naša vytúžená, stála a každodenná Pascha, posnažme sa, moji čestní bratia, dosiahnuť ju, aby sme ju mohli oslavovať podľa našich síl, t. j. umŕtvením vášní a povstaním cností. Pamätajme na nášho Pána Isusa Christa, lebo On strádal kvôli nám. Nechal nám príklad a obraz, aby sme aj my nasledovali Jeho cestu. Nepovedal som to preto, aby sme poukazovali na hriechy druhých a súdili ich, lebo to je najťažší hriech a podlieha mukám. Naopak, každý má odsudzovať a karhať seba, ale nie druhého. Apoštol Pavol hovorí: „Každý ponesie svoje bremeno.“ (Gal 6, 5) To znamená, ťažobu hriechov. Nielenže poznáme Božiu blahodať, ktorú nám dáva Boh, ale vždy Mu ďakujme a oslavujme Ho ako dobrodinca. Pretože nedáva nám len terajšie blahá, ale snažiacim sa až dokonca dáva ešte nebeské blahá a takí dedia tú večnú a nebeskú Paschu. Nech ju všetci dosiahneme blahodaťou a ľudomilnosťou nášho Pána Isusa Christa, Ktorému patrí sláva a moc, spolu s Otcom a Svätým Duchom, teraz a vždy, až na večné veky. Amiň.
Zdroj: http://orthlib.ru/Feodor_Studit/59.html
Preklad: Redakčná rada internetového portálu (RRIP)
Untitled Document
|