|
|
späť
54. poučenie prepodobného Feodora Studitu
Na piatok tretieho týždňa Veľkého pôstu
Povzbudenie k pôstu a ďalším dobrým skutkom askézy.
Otcovia, bratia! Včera u nás nastal zmätok. Teraz je ticho a pokoj. Včera sme počuli vyhrážky a rozkazy. Teraz už všetko utíchlo. Blahoslavený je Boh, Ktorý aj dopustil pokušenie a Ktorý aj nás posilnil, aby sme prežili bez strachu, keď sme očakávali biedu. Aj v tom spočíva askéza naozajstných kresťanov, pravých a dokonalých mníchov, aby boli vždy pripravení trpieť biedu za cnosť a aby nič neuprednostňovali pred Božími prikázaniami. Cisárovi poslovia prišli a odišli. Povedali nám to, čo nám povedali, t. z., že ak neposlúchneme cisára, tak nás vyženie. My sme však mali väčšiu bázeň pred Bohom, ako strach pred cisárom. Od Hospodina dostanete odmenu za to, že ste za Jeho meno a za sväté ikony chceli ísť aj do vyhnanstva. On dáva dokonalú náhradu, pretože je nesmierne milosrdný. Odmeňuje aj za jedno správne rozhodnutie toho, kto miluje dobro. Napokon, pokušenie sa neskončilo, ono ešte trvá. Tým viac, že cisárov rozkaz, aby sme mali spoločenstvo s heretikmi, nepatril len nám, ale celému svetu. Preto počúvajme, čo hovorí apoštol Pavol: „Voči tým, čo sú mimo sa správajte múdro (t. j. vo vzťahu k neveriacim), využívajte čas. Vaša reč nech je vždy milá, soľou korenená (t. j. rozumná), aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.“ (Kol 4, 5 – 6) Týmto nás apoštol Pavol učí tomu, aby sme sa len tak nevystavovali pokušeniam a aby sme neumlčovali Božie slová: „Ak cúvne (je povedané), moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.“ (Žid 10, 38) Povedané o tomto stačí.
Hľa, s Božou pomocou ide čas svätej Štyridsiatnice vpred a my sa skoro dostaneme na polovicu cesty. Pousilujme sa ešte, kráčajme vpred. Tak, ako sa každý rozhodol. Všemožne, nie so smútkom a zaťažovaním sa, lebo usilovného a pokorného askétu ľúbi Boh. Napokon, pravidlo spoločného života v monastieri nepovoľuje, aby sa každý postil podľa svojej vôle a robil, čo sa mu zachce. Zdržanlivosť všetkých pravých poslušníkov spočíva v zrieknutí sa svojej vôle. Toto si zaslúži odmenu. Pôst je dobré dielo, pretože krotí telesné vášne a pokoruje ich duši. Dobré sú aj slzy, pretože očisťujú škvrny hriechov a pred Bohom predstavujú čistú dušu. Dobrá činnosť je modlitba, pretože ľudskú myseľ stavia nad lákadlá sveta a činí ju schopnou rozhovoru s Bohom. Láska je dobrá a je nad všetky cnosti, pretože bráni človeku uprednostniť svoj úžitok pred úžitkom blížneho. Dobrá je aj usilovnosť, pretože obľahčuje námahu, ktorú si vyžadujú cnosti. Tak, radujme sa, bratia, buďme usilovní dušou a telom. Keď nastane čas spevu a bohoslužby, usilovne sa poponáhľajme. Keď nastane čas práce, usilovne sa namáhajme, ako pracujúci pre Boha, nie pre ľudí. Keď nastane čas rozhovoru, s Božou bázňou sa rozprávajme. Všetky naše skutky a činy majú byť príjemné Bohu. Tak, ako hovorí apoštol Pavol: „všetko nech sa deje slušne a podľa poriadku“ (1 Kor 14, 14), bez zmätku a odvrávania. Aj v poklonách treba zachovávať mieru a zvyčajné čítanie žalmov, nech každý vykonáva podľa svojich síl. Starajme sa aj o zachovanie nášho telesného zdravia. Boh celého sveta, nech nás spraví dôstojnými dostihnúť Christovo Vzkriesenie. Potom aj samotné Nebeské kráľovstvo, ktoré „nie je jedlo a pitie“, ale, ako je písané, „pravda“ i osvietenie, „pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (Rim 14, 17) Kiežby sme sa stali účastníkmi týchto blažeností, pri Isusovi Christovi, našom Pánovi, Ktorému patrí sláva a moc, spolu s Otcom a Svätým Duchom, teraz i vždy, až na večné veky. Amiň.
Zdroj: http://orthlib.ru/Feodor_Studit/54.html
Preklad: Redakčná rada internetového portálu (RRIP)
Untitled Document
|