|
|
späť
V krátkosti o dôležitosti prosby k Bohu, podľa metropolitu Antonija Surožského
Prosba
Viaceré z našich modlitieb sú modlitby prosebné. Zdá sa, že ľudia pokladajú prosebné modlitby za modlitby najnižšej úrovne. Až po nich prichádza vďačnosť a chválenie Boha.
 V skutočnosti je však práve vďačnosť a chválenie Boha často vzťahom na nižšej úrovni. Na našej úrovni polovičatej viery je pre nás ľahšie spievať piesne chvály a vďaky, než dôverovať Bohu natoľko, že Ho o ničo žiadame. Sú chvíle šťastia, v ktorých skutočne každý môže so spevom ďakovať Bohu.
Je oveľa ťažšie mať takú pevnú vieru, že môžeme Boha celým srdcom a celou mysľou v úplnej dôvere o čokoľvek žiadať. Nikto by sa nemal pozerať na prosebnú modlitbu pohŕdavo, pretože schopnosť prosebnej modlitby je skúškou hĺbky našej viery.
Nevypočutá modlitba
 Proste a bude vám dané (Mt 7, 7). Tieto slová sú tŕňom vo vedomí nejedného kresťana. Nemôžu byť ani prijaté, ani zamietnuté. Odmietnuť ich znamená odmietnuť nekonečnú Božiu milosť. Ale nie sme ešte natoľko kresťanmi, aby sme ich plne akceptovali.
Vieme, že Otec by nám nemohol dať kameň namiesto chleba (Mt 7, 9), ale my o sebe nepremýšľame ako o deťoch, ktoré si nie sú vedomé svojich skutočných potrieb, toho, čo je pre ne dobré alebo zlé. A práve tu leží vysvetlenie mnohých nevypočutých modlitieb.
To isté nájdeme aj v slovách sv. Jána Zlatoústeho: „Nebuďte nešťastní, ak ihneď nedostaneme to, o čo ste prosili. Boh vám chce spôsobiť viac dobra skrz vaše pretrvávanie v modlitbe.“
O autorovi
Metropolita Antonij sa narodil vo Švajčiarsku 19. júna 1914. Jeho rodičia bývali v Rusku, Perzii až nakoniec sa usadili v  Paríži. Tu vyštudoval základnú aj strednú školu, pokračoval štúdiom medicíny a biológie na Sorbone, získal tu aj doktorát (1939).
V živote, z dočasnosti a plytkosti šťastia sa sklamal a začal hľadať zmysel života. A uvažoval dokonca aj o samovražde.
V jednom tábore chtiac–nechtiac sa spoznal, vtedy ešte ateizmom poznačený, s jedným pravoslávnym duchovným, ktorý naňho urobil veľký dojem. Doma však si chcel všetky kňazove reči overiť a tak otvoril Evanjelium. Evanjelium podľa Marka, keďže je najkratšie – aby nestrácal čas. Cítil však, že to nie je len obyčajná kniha a tak postupne sa stáva kresťanom.
V roku 1943 bol tajne postrihnutý (ustanovený) za mnícha. Pracuje ako lekár. Roku 1948 bol vysvätený za kňaza, stáva sa duchovníkom bratstva sv. Albana a Sergeja. Stáva sa postupne viac a viac známym vďaka svojim prednáškam. V roku 1958 sa stal biskupom pre Veľkú Britániu a Írsko, postupne aj arcibiskupom a v roku 1966 aj metropolitom. V roku 1963 je ustanovený ako exarcha patriarchu pre západnú Európu.
Metropolita Antonij sa stáva známym nielen v pravoslávnom svete, ale aj pre inoslávnych a ateistov, ktorý chcú spoznať pravoslávie a jeho duchovnosť. Metropolita Antonij je taktiež autorom mnohých vinikajúcich prác a jeho dielo sa stretlo s neobyčajným záujmom čitateľov a bolo preložené do väčšiny európskych jazykov.
zdroj: Tvorivá modlitba, 1993 - Upravila: Redakčná rada internetového portálu (RRIP)
05. apríla 2008
Untitled Document
|