Dobrý veľmi neskorý večer!
utorok 23. júla 2019

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Štyridsiati piati svätí mučeníci z arménskeho Nikopola. Náš prepodobný otec Anton Pečersko-Kyjevský (1073)
ZAJTRA sviatok má Svätá všechválna mučenica Eufémia, ktorou sa utvrdilo Pravoslávie na IV. Všeobecnom sneme v Chalcedone (451). Odchod do večnosti blaženej Oľgy, kyjevskej kňažnej, pri svätom krste nazvanej Helena (969)

sviatok má Svätí mučeníci Trofim, Teofil a spoločníci
ZAJTRA sviatok má Svätá veľkomučenica Kristína (300). Svätí mučeníci Boris a Gleb, pri svätom krste nazvaní Roman a Dávid (1015)

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

Svätý veľkomučeník Panteleimon


Svätý veľkomučeník Panteleimon sa narodil v Nikomídii (v Malej Ázii na území dnešného Turecka). Už v rannom detstve stratil svoju zbožnú matku Evvulu, ktorá ho vychovávala vo viere v Christa. V týchto rokoch, pochopiteľne, ešte nemohol chápať podstatu kresťanstva a oddať sa mu vo svojom srdci a preto sa po matkinej smrti odovzdal vedeniu svojho otca Evstorgija, ktorý sa všemožne pridržiaval bludu modlárstva. Keďže si Evstorgij želal, aby jeho syn bol vzdelaný, dal ho do jazykovej školy, kde pod vplyvom učiteľov a priateľov – pohanov takmer úplne stratil pojem o kresťanstve.
Neskôr, keď už bol dostatočne úspešný, otec ho poslal študovať lekárske umenie k veľmi významnému dvornému lekárovi Efrosinovi. Panteleimon, ktorý sa vtedy volal Pantoleon, veľmi rýchle dosiahol v tomto odbore úspech a zakrátko obrátil na seba pozornosť panovníka Maximiána, ktorý si želal, aby bol hlavným lekárom pri jeho dvore. Ale prv, než sa cisárovo prianie splnilo, z vôle Kráľa kráľov, ktorý chce zachrániť každého, kňaz Ermolan priviedol Pantoleona ku kresťanskej viere. Keď Pantoleon získal jasnú predstavu o svätej Christovej viere, vrúcne zatúžil utvrdiť sa v jej pravdivosti, čo mu bolo vo Svätom Duchu, ktorý je všade prítomný, onedlho zjavené.
Jedno dieťa uštipla zmija a ono zomrelo. Mladý Pantoleon sa s nepochybnou vierou obrátil k Isusovi Christovi a jeho horlivá modlitba vrátila dieťaťu život. Jedovatá zmija sa v tej chvíli rozpadla na malé kúsky. Keď Pantoleon videl zázrak, ktorý sa stal, preniknutý lúčom blahodatného osvietenia prijal od Ermolaja svätý krst. Začal kráčať po spasiteľnej ceste Christovej viery, ale zároveň ho trápilo zablúdenie jeho otca, no nenachádzal spôsob, akým by ho odvrátil od modloslužobníctva. Avšak vždy milosrdný Boh, ktorý priviedol Pantoleona k svetlu pravdy, pomohol mu v tomto srdečnom prianí a obrátil k svetlu tej istej pravdy aj jeho rodného otca. Jedného dňa priviedli k Pantoleonovi slepého, ktorého vzývajúc meno Isusa Christa uzdravil v prítomnosti svojho otca. Vtedy spolu s uzdraveným slepcom uvidel dušou a uveril v Isusa Christa aj Evstorgij, Pantoleonov otec, ktorý dovtedy viedol pohanský, hriešny život.


Evstorgij po svojom obrátení žil so svojim svätým synom len krátko a pokojne zosnul. Pantoleon po otcovej smrti daroval svojim sluhom slobodu a bohatstvo, ktoré mu ostalo po rodičoch, začal štedrou rukou rozdávať chudobným. Svoju lásku k Bohu prejavoval láskou k blížnym: navštevoval väzňov vo väzení, utešoval nešťastných, ktorých postihla živelná pohroma, liečil chorých, dával štedré milodary chudobným a vždy konal tak, aby nikto neodchádzal od neho bez pomoci, či útechy, najmä chorí, na uzdravovanie ktorých mu Boh dal dar tvorenia zázrakov. Vďaka tomu sa všade rozniesol chýr o slávnom a milosrdnom lekárovi Pantoleonovi, ktorý liečil každého bez rozdielu ani nie tak liekmi, ako vzývaním všemohúceho mena Isusa Christa. Liečil také choroby, ktoré nemohli byť vyliečené nijakými prirodzenými prostriedkami a takých chorých, ktorí stratili všetku nádej na uzdravenie. Svätý lekár už nebol Pantoleon, ale Panteleimon, čo znamená „ku každému milosrdný“ a preto všetci chorí, ktorí boli postihnutí rôznymi druhmi ťažkostí, zanechávali svojich lekárov a obracali sa k nemu ako k milosrdnému a rýchlemu uzdravovateľovi.
Ale práve toto vzbudilo veľkú závisť u opustených lekároch, ktorí nemeškali očierniť svätého pred panovníkom Maximiánom. V tom čase kresťanská viera trpela ukrutným prenasledovaním od pohanských vladárov a vyznanie Christa bolo dostatočným dôvodom k odsúdeniu na smrť, akoby to bol nesmierny zločin. Maximián bol jedným z neskorších, ale najviac krvilačných prenasledovateľov kresťanov. Závistlivci škodoradostne doniesli panovníkovi to, že sa Panteleimon zriekol ich otcovskej viery a svojich bohov si nielenže neváži, ale dokonca ich potupuje a hlása Židmi ukrižovaného Christa za pravého Boha. Podľa cisárovho rozkazu bol Panteleimon predvolaný na súd. Tu svätý vyznávač s úmyslom presvedčiť prítomných, ktorá viera je pravá, požiadal cisára, aby našiel nevyliečiteľne chorého a aby pohanskí kňazi požiadali o jeho uzdravenie svojich bohov a potom on bude vzývať Jediného Boha, ktorého vyznáva. Ktorý z nich uzdraví smrteľne chorého, toho viera nech je uznaná za pravú. Cisár ochotne súhlasil s týmto návrhom, pretože veril v silu svojich Bohov a podľa jeho rozkazu bol prinesený ochrnutý človek, ktorý mnoho rokov nepohol ani s jedným z údov a na ktorého lekári už dávno zabudli. Po márnom úsilí zo strany žrecov a zbytočnom vzývaní ich bohov svätý Panteleimon uzdravil ochrnutého jediným slovom. Tento zázrak mnohých obrátil ku Christovi a prinútil potupených žrecov s ukrutnou zlosťou uprosiť cisára, aby Panteleimona okamžite odsúdil, pretože ináč, ako hovorili, sa rušia ich obete a ich bohovia budú zneuctení. Cisár – mučiteľ zabudol na počiatočnú dohodu, ktorú tak ochotne prijal a začal nútiť Panteleimona, aby sa poklonil modlám, ale keď videl, že sa nepoklonil a smelo usvedčuje modloslužobníctvo, vydal ho takým neľudským mukám, aké mohli vymyslieť iba zlostní nepriatelia kresťanstva. Vtedy bolo odhalené široké pole pôsobnosti veľkých činov svätého vyznávača, v ktorom pri mnohorakom mučení vynaliezavými nepriateľmi Boh zjavil svoju milosť a ochránil svätého mučeníka, aby mu žiadne muky neublížili. Jeho telo zraňovali železnými hákmi, pálili ho so sviecami, hodili ho do vriaceho oleja, vrhli do mora s ťažkými kameňmi zavesenými na šiji, vrhli ho divej zveri, priviazali ku kolesu, ktoré bolo pokryté ostrými nožmi, aby dorezali celé jeho telo, ale mocný Boh pri týchto všetkých nevysloviteľných mučeniach ochraňoval sv. Panteleimona. Maximián ho nakoniec odsúdil na sťatie mečom. Svätého Panteleimona vyviedli za mesto a priviazali k olivovému stromu. Neustále sa modlil. V tom jeden z vykonávateľov cisárovho príkazu udrel ho po krku, aby mu odsekol hlavu, ale meč sa ohol ako tráva, pretože sv. Panteleimon ešte nedokončil svoju modlitbu. Vyľakaní vojaci padli k nohám veľkomučeníka a prosili ho, by im odpustil všetky urážky a muky, ktoré mu spôsobili. Sv. vyznávač neprerušil svoju modlitbu. Zrazu bolo počuť z neba hlas, ktorý svätého mučeníka nazval menom, medzi ľudom už dávno potvrdené – Panteleimon. Christov svätý, ktorý pri tom počul povolanie do Nebeského obydlia, bol plný nevýslovnej radosti a poprosil vojakov, aby mu odsekli hlavu. Oni nesúhlasili, pretože už verili v Christa a len po jeho tvrdých slovách, že Boh sa nad nimi nezmiluje, ak mu nezotnú hlavu, rozhodli sa splniť jeho želanie. Pritom boli ohromení ďalším veľkým zázrakom: po odseknutí hlavy namiesto krvi vytieklo mlieko a olivový strom, ku ktorému bol svätý priviazaný, sa naplnil liečivými plodmi zdola až nahor. Ľudia, ktorí sa zhromaždili, aby videli jeho koniec, pri pohľade na takýto zázrak uverili v Christa tak, ako vojaci.
Takto Boh preslávil na zemi svojho svätého, ktorý sa z lásky k Nemu obetoval mukám a smrti. Pamiatku sv. veľkomučeníka a uzdravovateľa Panteleimona Cirkev oslavuje 27. júla. Umučený bol v roku 296 po Christovom narodení.


Preklad: ThDr. Štefan Šak, PhD. In: http://www.info.orthodox.sk/?svatci&id=1



Untitled Document Komentáře - chybové hlášeníNepodarilo sa pripojit k databázovému serveru.