|
|
späť
Slovo sv. Jána Damaského o panenstve
Prinášame Vám, milí navštevovatelia našej stránky, krásny výňatok z diela O pravej viere, sv. Jána Damaského, týkajúci sa panenstva.
Sv. Ján z Damasku patrí medzi najväčšie osobnosti Cirkvi. Obrovská duchovná osobnosť, teológ a znamenitý hymnograf žijúci v 8. storočí (z nespočetného množstva sú snáď najznámejšie spevy na paschálnej utreňi a pohreb).
Pozn.: uvedené nadpisy sú len nami doplnené na lepšiu orientáciu v texte
Sv. Ján Damaský
(Zbytočné námietky proti panenstve)
Telesní ľudia popierajú panenstvo a milovníci rozkoší sa odvolávajú na svedectvo Písma: „prekliatí každý, kto nezanechá semeno v Izraeli.“ My naopak tvrdíme, odvolávajúc sa na Boha – Slovo, ktorý sa vtelil z Panny, že panenstvo pochádza od Boha a od začiatku bolo vložené do prirodzeností ľudí. Z panenskej zeme bol totiž utvorený prvý človek a len z Adama povstala Eva. V raji panovalo panenstvo. Hovorí totiž Písmo sväté, že „boli nahí Adam a Eva a nehanbili sa“. Až keď prestúpili Božie prikázanie, poznali, že sú nahí a hanbili sa a zhotovili si zástery. A až po prestúpení prikázania, keď človek počul o sebe rozhodnutie: „Prach si a v prach sa navrátiš“ a keď potom skrze prestúpenia prišla na svet smrť, až potom „poznal Adam svoju ženu Evu a ta otehotnela a porodila.“ Teda jedine preto, aby smrť nezmietla a nezničila ľudský rod, bolo ustanovené manželstvo. Naďalej mal byť ľudský rod udržovaný plodením detí.
(Prečo potom boh stvoril muža a ženu?)
Ale niekto asi namietne: Prečo potom Boh stvoril „muža a ženu?“ A aký majú zmysel slová: „Ploďte a množte sa?“ Na to odpovieme, že to nemusí vždy znamenať rozmnožovanie manželským obcovaním. V Božej moci bol aj iný spôsob rozmnožovania ľudského rodu, keby prví ľudia boli zachovali až do konca neporušené prikázanie. Avšak vďaka svojej vševedúcnosti, ktorá vie všetko, skôr než sa to stane, Boh predvedel, že dôjde k prestúpeniu a že ľudia na seba uvedú smrť – predchádzajúc tomu, čo sa malo stať, stvoril muža a ženu a zaistil im rast a rozmnožovanie.
Rodičia Presvätej Bohorodičky - Joakim a Anna
Vráťme sa však k tématu a pozrime sa na rast hodnoty panenstva (čo sa týka i cností čistoty).
(Ďalšie dôkazy o panenstve v Písme)
Keď Noe dostal príkaz vstúpiť do archy, aby tak zachované bolo semeno života na svete, povel znel takto: „Vojdeš (do archy) a s tebou tvoji synovia, tvoja žena a ženy tvojich synov.“ Oddelil potom mužov od žien, aby sa vďaka zdržanlivosti mohli všetci zachrániť z nebezpečenstvá mora a skazy, ktorá postihla celý svet. Potom po odpadnutí potopy riekol Boh: „Vyjdi z archy ty a s tebou tvoja žena i tvoji synovia a ženy tvojich synov.“ Hľa, opäť bolo dovolené manželské súžitie k rozmnožovaniu ľudí.
A čo Eliáš, ktorý sa na ohnivom voze vzniesol do neba, nezostával neženení (Eliáš nemal ženu) a už svojou nezvyklou púťou do neba nepodal o tomto stave svedectvo? Kto uzamkol nebesia? Kto vzkriesil mŕtvych? Kto rozdelil Jordán, nie panic Eliáš? A jeho žiak Eliseus, či nezdedil kvôli tejto cnosti dvojnásobnú mieru milosti Ducha?
A čo ty traja mládenci? Či to nebola osvedčená čistota, ktorá sa ukázala silnejšia než oheň, ktorý sa nedotkol ich panických tiel svojim plameňom? Alebo Daniel, ktorý mal telo upevnené panictvom natoľko, že sa do neho nemohli zakúsiť zuby divokých zvierat! A keď sa Boh chcel zjaviť Izraelitom, nenariadil im snáď, aby stáli pre ním telesne čistí? A či kňazi nemuseli zachovávať čistotu, aby mohli vstúpiť do svätyne a prinášať obete? Či sám Zákon plne nepreukázal veľkú túhu po čistote?
(„Blahoslavený, ktorí má potomstvo na Sióne“)
Ďalej je nutne pochopiť ustanovenie Zákona v duchovnejšom zmysle. Existuje totiž také semeno (potomstvo) duchovné. To býva počaté v lone duše láskou a Božou bázňou a v pôrodných bolestiach vychádza na svet a plodí a rodí ducha spásy. Tak je potrebné i toto: „Blahoslavený, ktorí má semeno (potomstvo) na Sióne a príbuzných v Jeruzaleme.“ Je možné však každého, tak aj smilníka, tak aj opilca, tak aj modloslužobníka, nazvať blahoslaveným len preto, že má potomkov na Sióne a príbuzných v Jeruzaleme? Nikto rozumný by s tým nesúhlasil.
(Manželstvo a panenstvo)
Panenstvo je spôsob života, akým žijú anjeli, je charakteristickým rysom všetkých netelesných prirodzeností. Keď to hovoríme, nepotierame tým manželstvo, chráň Bože! Vieme predsa, že Pán svojou prítomnosťou požehnal manželstvo (prítomnosťou na svadbe v Káne Galilejskej, naša pozn.) a že je povedané: „Manželstvo hodné cti a lôžko manželské nepoškvrnené.“ Ale vieme tiež, panenstvo je dobré, že je lepšie než manželstvo. Lebo v cnostiach, tak ako v nerestiach, sú stupne vyššie a nižšie. Vieme dobre, že všetci smrteľníci pochádzajú z manželstva. Výnimkou sú prarodičia ľudského rodu, lebo tí boli plodom nie manželstva, ale učinení boli v panenstve. Stav slobodný je, ako sme povedali, nasledovaním života anjelského. O to je panenstvo cennejšie než manželstvo, o čo je anjel vyšší než človek. Ale čomu hovoríme „anjel“? Sám Christos sa stal oslavou panictva, nielen pretože je predvečne rodený z bezpočiatočného Otca nie ľudským spôsobom, ale taktiež pretože sa stal vtelením z Panny, ktorá nepoznala muža takým človekom ako my a že sám v sebe vyjadril najvyšší ideál pravdivého panictva. Napriek tomu však neučinil tento stav pre nás záväzným zákonom, keď sám naznačil, že „nie všetci pochopia to slovo“. Svojim príkladom nás k nemu vychoval a dal silu takto žiť. Je snáď pre niekoho ešte tajomstvom, že sa panenstvo teraz medzi ľuďmi rozšírilo?
Dobré je rodenie detí, ktoré upevňuje manželstvo a dobré je samé manželstvo, pretože podtína smilstvo, lebo vďaka zákonitému spojeniu nedovoľuje, aby posadlosť chcenia hnala ľudí do nesprávnych skutkov. Dobré je manželstvo pre tých, ktorým sa nedostáva zdržanlivosti. Lepšie je však panenstvo, lebo pestuje plodenie duševných detí a prináša Bohu zrelé plody – modlitby. „Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželia nech sú si verní, lebo nerestných a neverných bude súdiť Boh“.
Bohorodička - vzor čistoty a panenstva
Zdroj: sv. Ján Damaššký: O pravé víře. Olomouc, 1994
Upravil: Redakčná rada internetového portálu (RRIP)
Untitled Document
|