|
|
späť
Odmena za námahu
Blažený Evlogij vyrozprával videnie jedného starca. V sobotu večer stál starec v chráme a slúžilo sa nedeľňajšie celonočné bdenie. Chór bratov spieval Dávidove žalmy. Starec počas spievania žalmov, uvidel duchovnými očami, že chrám sa naplnil svetlom a anjeli Boží spolu s bratmi spievali žalmy. Keď bolo celonočné bdenie ukončené, anjeli vyšli z oltára na soleju (vyvýšené miesto pred ikonostasom) a pred nich boli postavené, akoby kryštálové koše, ktoré boli naplnené zlatými, striebornými a medenými mincami. A zase v iných košoch boli celé prosfory a v iných boli porezané prosfory na kúsky. Bola pred nich postavená aj zlatá nádoba s olejom a zlaté kadidlo s veľmi aromatickým ladanom.
Než sa bratia rozišli každý do svojich kélijí, prichádzali pobozkať čestný kríž, počas ktorého anjeli jedným rozdávali mince s obrazom nášho Hospodina Isusa Christa, druhým rozdávali mince, na ktorých bol zobrazený kríž, iným rozdávali medené mince a zase druhým celé prosfory a iným porezané prosfory. Jedných „myrovali“ zo zlatej nádoby s olejom a druhých okiadzali kadidlom. A poniektorí nedostali nič. Niektorí hoci aj dostali dary, nechali ich v chráme.
Starec sa začal modliť Bohu, aby mu odkryl význam videnia a prečo im nedali rovnaké dary, lebo veď všetci sa rovnako namáhali pri celonočnom bdení. I Boh odkryl starcovi význam videnia.
Tí, čo dostali zlaté mince, to sú ľudia, ktorí so všetkou pozornosťou vykonávajú v stredu, piatok, nedeľu a pred 12 sviatkami z večera do rána celonočné bdenie. Tí, ktorí dostali strieborné mince, vykonávajú bdenie od polnoci do rána. Tí, ktorí dostali medené mince, sú to ľudia, ktorí sa nútia do spievania žalmov. Tí, ktorí dostali celé prosfory, namáhajú sa v čítaní náboženskej literatúry, tí, ktorí dostali porezané prosfory, sú začiatočníkmi v mníšskom živote, ktorí ešte nedosiahli mníšsku dokonalosť. Tí, ktorí boli pomazaní olejom, sú učeníkmi starcov, ktorí vo všetkom poslúchajú svojich starcov a sú ochotní každému poslúžiť. A ich pot a námaha menia sa pred Bohom na olej. Tí, ktorí boli okiadzaní kadidlom, sú ľudia, ktorí radí tárajú a spamätajú sa iba vtedy, keď vojdú do chrámu. Tí, čo nedostali nič, nemajú vôbec záujem o svoju spásu. Nebojujú proti zlým myšlienkam, neočisťujú svoje srdce od zlých vášni, ale sú labužníkmi a ziskuchtivcami. A tí, čo svoj dar nechali v chráme a ušli s prázdnymi rukami, to sú ľudia, ktorí sa zaoberajú všetkými vedami sveta, sú pyšní, namyslení, ctibažní, a labužníci.
A tak aj my zápasme o svoju spásu! Modlime sa, kajajme sa, majme pravú kresťanskú lásku ku všetkým, prijímajme Sväté Christove Telo a Krv! Aby aj my sme boli Bohom odmenení a všetci sa spolu radovali, už tu na zemi a o to viac v Kráľovstve Božom...
Vyhrajme tento náš dočasný zápas a radujem sa potom vo večnosti z Božej prítomnosti! Amiň.
zdroj: Upravila Redakčná rada internetového portálu (RRIP)
31. marca 2008
Untitled Document
|