|
späť
Sedem efezských mládencov (4. august, 22. október)
Siedmi efezskí mládenci Maximilián, Jamvlich, Martinián, Ján, Dionís, Konštantín a Anton žili v III. storočí. Svätý Maximilián bol synom guvernéra Efezu a ostatní šiesti mladí muži boli synovia ďalších významných efezských občanov. Mládenci boli od detstva priateľmi a spoločne sa dali aj na vojenskú službu.
Keď cisár Décius (249-251) prišiel do Efezu, rozkázal všetkým občanom, aby obetovali pohanským bohom a tí, ktorí tak neurobia, bude čakať utrpenie a trest smrti. Tak prišiel rad aj na siedmych mládencov. Keď predstúpili pred cisára a vyznali svoju vieru v Christa, cisár prikázal zbaviť ich vojenských odznakov a privilégií. Zároveň však dúfal, že si to predsa len rozmyslia, a tak ich pustil na slobodu a na čas odišiel z mesta. Mládenci radšej ušli a ukryli sa v neďalekej hore, kde čas trávili v modlitbách, pripravujúc sa na mučenie. Najmladší z nich, Jamvlich, oblečený do šiat žobráka, chodil do mesta a kupoval chlieb. Raz, keď svätý Jamvlich kupoval jedlo, počul, že sa imperátor vrátil do mesta. Ten nenechal na seba dlho čakať a doznajúc sa, kde sa ukrývajú mládenci, prikázal zamurovať vchod do jaskyne, aby zomreli od smädu a hladu. Dvaja z prítomných svedkov boli tajní kresťania, a tak chceli zachovať pamiatku svätcov. Vložili teda medzi kamene uzavretú nádobu, do ktorej umiestnili dva cínové taniere s napísanými menami siedmych mučeníkov a okolnosti ich utrpenia a smrti.
Mládenci však, Božím pričinením, zaspali zvláštnym spánkom, ktorý trval približne dve storočia. Časy prenasledovania kresťanov sa už skončili, kresťanstvo bolo slobodné a rástlo, cisárom bol Theodóz Mladší (408-450). V tieto dni však cirkev trápili heretici, ktorí odmietali prijať vzkriesenie mŕtvych pri druhom príchode Christa. Hovorili: „Ako môže byť vzkriesenie mŕtvych, keď už nebude duše a telo bude dávno rozložené?“
Vlastník pozemku, na ktorom sa nachádzala jaskyňa, kde boli zamurovaní mládenci, začal robiť určité opravy a robotníci porušili vchod do jaskyne. Hospodin oživil mládencov a oni nevediac, že prešlo už mnoho desaťročí a cirkev je slobodná, opäť poslali najmladšieho z nich kúpiť chlieb a chystali sa prijať mučenícky veniec. Jamvlich nemohol uveriť, keď videl nad bránou Efezu visieť kríž a ľudí úplne slobodne a nahlas vyslovovať meno Isusa Christa. Začal pochybovať, že prišiel do svojho mesta. Keď kúpil chlieb, platil predajcovi mincou s vyobrazením Décia. Ten ho však udal a svätý mučeník bol zadržaný a obvinený, že ukrýva poklad v podobe starých mincí. Následne ho priviedli ku správcovi mesta, u ktorého sa práve nachádzal aj efezský biskup. Ten rýchlo pochopil, že Boh riadil osud tohto a aj ostatných zbožných mužov a sám sa spolu s ľuďmi pobral ku jaskyni. Tam vybral zamurovanú nádobu a prečítal mená siedmych mučeníkov a opis ich trestu nariadený cisárom Déciom. Keď ho uvideli mladí muži, zaradovali sa a on si uvedomil, že Boh skrze ich prebudenie z neprimerane dlhého spánku poodhalil tajomstvo vzkriesenia mŕtvych. Čoskoro aj sám cisár prišiel do Efezu a hovoril s mladými mužmi. Onedlho nato mládenci pokojne odovzdali svoje duše Bohu. Cisár chcel každého osobitne položiť do drahej rakvy, ale oni sa mu zjavili v sne a odkázali, že si prajú, aby ich telá ostali ležať na holej zemi v onej jaskyni.
Úcta k svätým mládencom bola rozšírená aj na Západe a pozmenenú zmienku o nich nájdeme dokonca aj v Koráne (18. súra).
Zdroj: days.ru Upravil: RRIP
Untitled Document
|