Dobré ráno!
piatok 13. decembra 2019

Stiahnuť mp3!
kalendár juliánsky gregoriánsky

sviatok má Svätý a znamenitý apoštol Andrej Prvopovolaný (62)
ZAJTRA sviatok má Pror. Nahum; prep. Filaret Milosrdný

sviatok má Mč. Lucie; mč. Eustratij, Auksentij, Evgen, Mardarij a Orest; prep. Arsenios
ZAJTRA sviatok má Mč. Thirs, Levkij a Kallinik; mč. Filemon, Apollonius, Arián a Theotichos Alexandrij

Archívna verzia stránky. Môže obsahovat' neaktuálne informácie!!!


aktuálna verzia stránky TU
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015/2016
----------------------------------------------------------------------------------------------
späť

História najznámejšej ikony na Svätej Hore Athos


Obdobie vlády gréckeho cisára Theodora (9. stor.) bolo dobou najväčších útokov na sväté ikony. Kresťania, ktorí uctievali ikony, boli na rozkaz cisára mučení. Prevádzalo sa dôkladné pátranie po ikonách, boli odnášané z chrámov, hanobené a spaľované. Neďaleko mesta Nicey žila bohatá vdova so synom. Mala zázračnú ikonu Presvätej Bohorodičky. Pre túto ikonu zriadila vedľa svojho domu zvláštnu kaplnku, kde sa neustále chodila modliť.

Cisárski vyzvedači, poverení hľadaním obrazov, sa o tejto ikone dozvedeli a vdove povedali: "Daj nám peniaze, alebo ťa podľa cisárskeho rozkazu umučíme." Prosila ich, aby počkali do zajtrajška. Súhlasili s tým, avšak jeden z nich v priebehu rozhovoru ťal mečom do obrazu a vtedy z líca Bohorodičky ako zo živého tela vytryskla krv. Po odchode vojakov sa vdova dlho modlila pred ikonou, vzťahujúc ruky k nebu. Potom so slzami odniesla ikonu na morský breh a pohnutá najväčšou vierou zvolala: "Matka Božia, ty vládneš nad všetkými tvormi, tvoja moc je neobmedzená. Máš silu zachrániť svoj obraz pred záhubou." Po tejto modlitbe zbožná ochrankyňa milovanú ikonu pustila do mora. Aké však boli jej pocity, keď zbadala, že sa ikona neponorila do vody, ale stojí vzpriamene, ako by ju niekto podopieral, a pláva po vode na západ.


Potom žena požiadala syna, aby ju nechal samotnú zomrieť za uctievanie ikony a prosila ho, aby utiekol do Grécka. Syn zamieril do Solúna, potom prišiel na Svätú Horu (Atos), stal sa mníchom a konal činy zbožnosti, tam, kde dnes stojí Iverský monastier (kláštor).

Atonskí mnísi si od neho vypočuli príbeh jeho matky o ikone pustenej po mori. V priebehu dvoch storočí nebolo známe, kde sa ikona ukrýva. Raz však mnísi Iverského monastiera zbadali na mori k nebu sa týčiaci ohnivý stĺp. V prekvapenom údive nad týmto zázrakom hlasne volali: „Hospodi, pomiluj!“ ("Pane, zmiluj sa!") Zázrak sa opakoval po niekoľko dní a nocí. Mnísi z priľahlých monastierov sa zišli a všetci, stojac na brehu, zbadali, že ohnivý stĺp stojí nad ikonou Presvätej Bohorodičky. Čím viac sa však približovali k vode, tým sa ikona viac vzďaľovala. Mnísi so svojimi igumenmi (predstavení monastiera) sa odobrali do chrámu a modli sa k Bohu, aby im dovolil vziať svätú ikonu.

V tej dobe žil v monastieri starec, Gruzínec Gabriel. Žil prísnym životom, avšak duchom bol detsky prostý. V lete mlčal na vrchole neprístupných skál, v zime sa vracal dole do manstiera. Obliekal sa do hrubého, ražného odevu, živil sa zeleninou, vodou a podobal sa pozemskému anjelovi. Tomuto prostému človiečikovi sa zjavila nádherným, nebeským svetlom ožiarená Presvätá Bohorodička a hovorila: "Povedz igumenovi a bratom, že im chcem dať svoju ikonu, svoju pomoc. Potom vstúp do mora, choď po vlnách a vtedy všetci spoznajú moju lásku a požehnanie vášmu monastieru."

Starec povedal o svojom sne igumenovi. Na druhý deň mnísi s kadidlami a lampadami vyšli za spevu zbožných piesní na breh. Starec Gabriel vstúpil do mora. Podporovaný vierou, ktorá hory prenáša, zázračne prešiel po vlnách ako po súši a prijal v mori svätú ikonu. Mnísi ho na brehu radostne vítali a vybudovali na tom mieste kaplnku. Tri dni a tri noci slúžili pred ikonou bohoslužby a potom odniesli ikonu do chrámu, kde ju umiestnili na oltár.


Iverský prameň a zľava miesto priplávania ikony


Na druhý deň mních, ktorý zapaľoval pred bohoslužbou olejové lampady v chráme, ikonu nenašiel. Visela nad vchodom do monastiera. Odniesli ju znova do chrámu, ale ešte po dve noci sa opakovalo to isté. Až sa nakoniec Presvätá Bohorodička zjavila zbožnému mníchovi a hovorila: "Odkáž, že nechcem byť ochraňovaná vami, ale sama chcem byť vašou ochrankyňou, nielen v pozemskom, ale i v nebeskom svete. Vyprosila som pre vás u Boha milosť a dokiaľ uvidíte moju ikonu v monastieri, do tej doby vám nebude umenšené požehnanie môjho Syna."


S vďačnou radosťou mnísi vybudovali pre slávu Presvätej Bohorodičky chrám nad vrátami monastiera a umiestnili v ňom ikonu.


Ikona sa nazýva Portatissa, t.j. "Vrátnička" podľa miesta, kde sa Presvätá Bohorodička rozhodla umiestniť svoju ikonu. Podľa miesta jej zjavenia sa tiež nazýva "Iverská". Zázračný symbol spojený s názvom ikony, je vyjadrený v jej akafiste: "Raduj sa, blahoslavená vrátnička, ktorá rajskú bránu verným otváraš!"

S touto ikonou sú spojené mnohé ďalšie príbehy. Jeden lúpežník ju ranil mečom a z líca Presvätej Bohorodičky vytryskla krv, ktorá je dosiaľ na ikone viditeľná. Lúpežník sa kajal medzi bratmi Iverského monastiera a v zbožných činoch a pokání žil až do smrti.

Často sa stávalo, že Presvätá Bohorodička ako bedlivá vrátnička nedovoľovala vstúpiť do monastiera ľuďom pošpineným duchovnou nečistotou. Raz hrozil Iverskému monastieru hlad. Presvätá Bohorodička sa zjavila zarmútenému igumenovi a poslala ho do stodoly. Tá bola plná múky. Presvätá Bohorodička zázračne naplnila prázdne nádoby, rozmnožila olej a zeleninu a zachránila monastier od ohňa a smrteľného moru.

V roku 1854 mnoho Atonských mníchov opustilo svoje monastiere, takže zo 40 000 mníchov zostalo na Svätej Hore sotva tisíc a tí chceli tiež utiecť. Vtedy sa zjavila Kráľovná nebies mnohým pustovníkom a hovorila: "Čoho ste sa zľakli? Všetko prejde a skončí a Hora sa opäť naplní mníchmi. Dokiaľ sa tu bude moja ikona nachádzať, ničoho sa neobávajte, ak z Iverského monastiera odídem, nech si každý vezme svoje veci a ide, kam chce."

Na spodnej strane Iverskej ikony Bohorodičky sa nachádza gruzínsky nápis: "Ó vládkyňa, matka človeka - milovaného Boha, nevesta Mária! Zachráň dušu pána môjho Kuarkuara, syna Kaja Chozroja. Ja, sluha tvoj, ti ďakujem, že si ma nehodného poctila tým, že som mohol ozdobiť a pozlátiť tvoju svätú ikonu vrátničku. Prinášam ti tým malý dar, prijmi ho odo mňa hriešneho a uchovaj ma v živote bez hriechu a v deň smrti mojej ochráň ma a učiň neviditeľným súpis mojich hriechov, postav ma hriešneho po pravej strane Syna Tvojho a Boha, ktorému patrí všetka sláva s verným Jeho Otcom a Presvätým a Blahoslaveným a Životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen."

Podľa Tradície sa zjavenie Iverskej ikony uskutočnilo 31. marca, na veľkonočný utorok, podľa iných správ priplávala ku Svätej Hore 27. apríla. V Iverskom monastieri je jej sviatok vždy na Veľkonočný utorok a vtedy sa koná sprievod z brehu mora, z miesta, kde privolal ikonu pustovník a zbožný muž Gabriel.

Proroctvo hovorí, že keď ikona Bohorodičky bude sa nachádzať na Svätej Hore Atos, v Iverskom monastieri tak ešte nenastane koniec sveta, ale ak táto ikona opustí Svätú Horu majú sa mnísi rozpŕchnuť do celého sveta, lebo Svätá Hora sa potopí.

zdroj: upravila Redakčná rada internetového portálu (RRIP) Bratstva



Untitled Document Komentáře - chybové hlášeníNepodarilo sa pripojit k databázovému serveru.